tomoblogger.infoblog.sk

Absurdná žaloba kvôli vtipu

Publikované 06.02.2018 v 01:41 v kategórii Chráňme svoje práva, prečítané: 24x

Už som sa obával, že ako blogger nebudem mať o čom písať. Stačilo mi však zapnúť správy tv joj a už sa našla kauza, ku ktorej sa môžem vyjadriť:). Františka dostal do problémov uverejnený vtip na sociálnej sieti. To, čo si o tom myslím a aj právnu analýzu s uvedenými paragrafmi nájdete niššie. "Ten vtip znel takto - ako zistíme že prihriatému Mirkovi zdochla koza? Odpoveď - jeho priateľ Jožko má vyťahané uši," Analýza, ktorá bude zaujímať aj laickú verejnosť: V zmysle § 11 občianského zákonníka č. 40/1964 z.z navrhovateľ podal súdu žalobu o ochrane osobnosti. Domnieva sa, že bola porušená jeho česť, že bolo zasiahnuté do jeho osobnosti. V zmysle § 13 odseku 1 občianského zákonníka č. 40/1964 z.z navrhovateľ sa dožaduje aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do osobnosti a aby jej bolo dané zadosťučinenie. Ustanovenie § 13 odsek 1 o majetkovej ujme v peniazoch nič nehovorí. Ani v novinovej reportáži nebola zmienka o tom, že by poškodený Jožko chcel peniaze. Súd postupoval správne, že danú žalobu prijal. Navrhovateľ ( žalobca v zmysle Položky 7 b zákona č. 71/1992 Z.z o súdnych poplatkoch súd určil poplatok správne ( 66 Eur bez návrhu na náhradu nemajetkovej ujmy. Toľko právna analýza veci. Moja osobná odborná mienka Hrabal som sa už v mnohých verejne dostupných súdnych rozhodnutiach. Ale takúto blbosť som ešte nevidel. Mám dojem, že v tejto kauze skôr ide o osobné vybavovanie si účtov, než o reálny zásah do čiej si osobnosti. Postup je v takomto prípade nasledovný. Podá sa žaloba na súd a na to, aby ju súd prijal, musí navrhovateľ ( žalobca) zaplatiť 66 Eur. Až potom sa ňou bude súd zaoberať a riešiť ju. Súd nemohol z právneho hľadiska žalobu zmietnuť zo stola ak bola podaná zo všetkými právnymi náležitosťami. T. j. Ak tam boli všetky potrebné údaje, ktoré tam majú byť. V podstate by súdy boli sprosté, keby takéto žaloby zamietali, nič by nezarobili. Hoci otázkou je, či súd nemohol konať inak. Túto kauzu ak sa už niekto cíti byť poškodený by mal skôr riešiť okresný alebo obecný úrad. aké bude finále? Súd žalobu zamietne. Každý právnik, ktorý je aspoň trochu vzdelaný sa musí strašne smiať, keď bude čítať môj článok. Ja by som navrhovateľovi odporúčal vziať celý návrh späť, vrátila by sa mu aspoň časť poplatku. Hoci tento prípad ukazuje, že niekto nevie, čo by robil z peniazmi a tak zbytočne platí súdy. Súd to bude mať veľmi jednoduché. Žalovaný v tomto spore vyhrá, pretože žalobca nepreukáže úmyselný zásah do ochrany osobnosti. Skrátka toto je žaloba podaná len zo srandy, aby si ktosi spestril svoj beztak nudný život. Navyše v danom vtipe chýba priezvisko. Jednoducho žaloba na zasmiatie. Pojednávanie majú mať vraj dňa 27.2.2017 v Partizánskom na súde. Súd sa z touto žalobou veľmi ľahko vysporiada v navrhovateľov neprospech. Kedy by sa mala podávať žaloba na ochranu osobnosti Ak by som podával žalobu na ochranu osobnosti, pokúsim sa najprv ak je to možné zistiť údaje o danej osobe, zašlem mu doporučený list, aby upustil od konania, ktoré ma uráža a spôsobuje mi škody. Dám mu pár dní lehotu a pokiaľ to inak nepôjde až potom podám žalobu. Žaloba o ochrane osobnosti je vágna vec. Napríklad keby mňa žaloval sused Dianiška, môžem sa ohradiť argumentom, že som nemal vedomosť o tom, že by bol urážaný, nakoľko ma o tom neupovedomil. Navyše ja by som mohol podať protinávrh ( žalobu ) na jeho ženu, že ma pod nátlakom alebo vydieraním donútila ísť dňa Piatok 22.7.2016 k Mudr. Eve Suchánkovej. Vyvolala u mňa úmyselne neznámou technikou stav choroby, alebo mi dala do nápoja látky, aby som pod ich vplyvom navštívil Mudr. Evu Suchánkovú. Mal som radšej podať oznámenie, že ma niekto otrávil. Lenže vtedy som ešte netušil, že toto protiprávne konanie má na svedomí Martina Dianišková, že ma vydiera. Aj keď išlo o vydieranie bez násilia. Tým chcem povedať len toľko, že žaloby na ochranu osobnosti sa podávajú zriedka, pretože obidvaja účastníci sporu majú takpovediac svoje muchy. Preto, že každý na každého niečo má, žaloby na seba nepodávajú. Osobne by som radšej zaplatil pokutu za priestupok 33 Eur, len aby Dianiškovú zavreli za zločin, ktorý proti mne spáchala do basy. Vôbec by som sa Marcela Dianišku nebál, keby sa sťažoval. Mne bolo viac ublížené ako jeho žene. Kým ja som ju iba roznosil po blogu, ona ma vydieraním a nátlakom dostala na ambulantnú psychiatriu, v ďalšom článku sa dozviete pravý dôvod jej pomsty proti nevidiacemu. Ani 500 mg magnézia mi v danej chvíľi nepomohlo. preto som na pohotovosť nešiel. Tam by mi pichli iba ďalšie magnézium. Skrátka, ja by som bol viac v práve podať žalobu na ochranu svojej osobnosti ako Marcel Dianiška. Mne vznikla totiž aj veľká škoda. Baby na mazorníku sa so mnou nerozprávajú, žiadna mi nechce vylepiť facku a ani nechce so mnou sedávať v krčme ak tam sedím. Kvôli Martine Dianiškovej sa ku mne aj čašníčky v krčme SPortpub správajú zvláštne. Kým iný hosť rozbije pohár, rozleje pivo, na toho sa smejú. Ako náhle sa mi nechtiac čosi podarí, do mňa vrieskajú a vyhrážajú sa mi privolaním polície. Predtým, kým sa mi do života nezastarela Martina Dianišková takéto prieky nerobili. Dokonca raz mi odmietli naliať pivo a vyhodili ma z krčmy, čo bolo pre mňa nepochopiteľné. Prvýkrát som to neriešil, ponáhľal som sa na autobus do Levoče, ale na druhý krát som sa nedal odbiť a aj pred majiteľkou podniku som bol otravný. Nepohol som sa dovtedy, kým mi nenačapovali. Skrátka, nemám rád takéto hry. A celá ich snaha aj Martiny Dianiškovej aj celého mazorníka smeruje k jednej veci. Dostať ma na psychiatriu, vyprovokovať ma k nejakej agresívnej reakcií, spraviť zo mňa po Mazorníku sťažovateľskú kurvu. Pričom nikto nechce skúmať dôvod, prečo sa stále sťažujem, že mnohé mazorníčanky a mazorníčania ma svojím odporným a sprostým správaním nútia, aby som sa sťažoval. Vôbec nechápem toto choré konanie. Takže vážení vidíte, mohol by som podávať žaloby na ochranu mojej osobnosti jedna radosť. Vznikla mi totiž škoda. Okolie sa ku mne správa úplne ináč ako pred zásahom Martiny Dianiškovej. Je pravdou, že sa ľudia so mnou málo rozprávali, ale keby som potreboval, pomohli by mi a aj baby by mi vylepili. Dokonca aj Dianiškovci ma mali radi. Všetkým týmto okolnostiam, že mi susedia neotvárajú dvere, že keď som bol poranený, Marcel Dianiška mi odmietol poskytnúť prvú pomoc ( mám aj fotodokumentáciu), že Marcel Dianiška sa mi v Decembri 2016 vyhrážal priamo pred príslušníkmi policajného zboru, že mi prijebe, pričom privolaná policajná hliadka ho neupozornila, aby sa krotil. Skrátka nechápem celej tejto fraške. No nevzdám sa a poriadky si na Mazorníku urobím. Tieto všetky prieky robia všetci iba preto, aby ma vyštvali s Mazorníka. Ibaže aj v Levoči je situácia rovnaká. V podniku Kaviarnička mi čašníčka v Piatok dňa 26.1.2018 odmietla naliať pivo s tým, že majú uzavretú spoločnosť. Samozrejme, odišiel som, ale za mnou ostatní ľudia nevychádzali. Pochopil som, že ma len tak vyšmarili a oznámil som skutočnosť polícií, na linke 158, nech preverí, či ide naozaj o uzavretú spoločnosť, alebo ma len tak vyšmarili, lebo sa im zachcelo. Otázkou potom bolo, prečo aj iní ľudia z podniku neodišli. dňa Streda 31.1.2018 som prišiel do kaviarničky, že chcem pivo. Odmietli mi ho načapovať s odôvodnením, vraj som dňa Piatok dňa 26.1.2018 strápnil majiteľku privolaním polície, vraj sa v podniku správam neslušne, prekážalo im, že ma fackovala baba. Nato som sa ohradil, že sa všetci na tom dobre zabávali a že mne sa páči, keď ma fackuje baba. Neslušne som sa nesprával, naopak, vy ako obsluha ste sa ku mne zachovali neslušne a chováte sa neslušne, keď mi nechcete naliať pivo. Skončilo sa to privolaním policajnej hliadky. S policajtami som spísal záznam, že sa cítim diskriminovaný tak dúfam, že sa to bude aj náležite riešiť. Hoci nepáčil sa mi postup policajta, pretože vypočul len mňa, ale čašníčky v podniku nie. Podľa mňa mi to tie čašníčky spravili v Levoči v kaviarničke naschvál. Chceli ma pripraviť o šťastie, ktoré som získal, že som konečne našiel kamarátku, ktorá ma fackuje, keď chcem. Na Mazorníku sú všetky blbé, lebo nie sú také normálne ako ona. Toto nie je ani paranoja ani nijaká skreslená skutočnosť, takmer všetci ľudia sa ku mne fakt divne správajú. Policajti neriešia, čo majú riešiť, čašníčky mi robia naprotiveň a oberajú ma o šťastie. Ja sa už teším na to pojednávanie v Levoči a tam poviem komplet všetky okolnosti. Nie ja som na vine, ale hlavne mnohí okolo mňa. Však to oni ma svojim správaním nútia neustále sa sťažovať a vyvolávať políciu. Darmo Mazornícke dievčatá budú tvrdiť, že mi nemôžu vylepiť, lebo majú strach a že sa stále na čosi sťažujem. Na druhej strane čo robia oni? Čašníčky mi robia zle a zo všetkého robia vedu. Keby sa tak obúvali do iných zákazníkov, dostali by na piču. ANi do mojich bratov si tak nedovoľovali. Ibaže ja nie som sprostý, aby som bil čašníčky. Na to je tu polícia, aby narobila poriadky. Keby mi aspoň niekto normálne vysvetlil, o čo v tejto skurvenej hre ide? Mazorníčania nie sú sprostí, veľmi dobre vedia, že ani jedného nedokopem a čašníčky taktiež v Sportpube vedia, že ma nemôžu vyprovokovať k útoku. Ja nie som nejaký asociál, ktorý by kopal do ľudí a rozbíjal všetko naokolo. Je pravdou, že mám svoje aktivity a záľuby, ale tie nikoho neohrozujú. Muselo by ísť o veľmi vážnu vec aby som zakročil ibaže to by som bol krytý paragrafom o krajnej núdzi či nutnej obrane. § 24 až 25 trestného zákona č. 300/2005 z.z. Svojim minipríbehom som chcel ukázať, že kto by mohol podávať žalobu na ochranu osobnosti. Jedine ja poškodený. Zatiaľ to nerobím, lebo verím, že si poriadok na mazorníku urobím úplne inak než päsťami a kopancami. Jednoducho mám prostriedky, ako Mazorníčanov donútim, aby sa ku mne správali normálne. Polícia môže po Mazorníku chodievať každú minútu a dokumentovať ak sa niekomu nepáči. A môže sa veľmi ľahko stať, že sa môjho prípadu ujmú novinári, čo by ma potešilo. Aspoň by sa obyvateľia mazorníka konečne spamätali a začali sa normálne správať tak ako predtým. Ja mám veľmi dobrú pamäť a pamätám si, čo bolo a čo je teraz. Skrátka akýsi sprostý vtip je oproti tomu ako sa mi ubližuje ničím. Ibaže odsťahovať sa z Mazorníka nechcem, lebo prečo by som mal celý život ustupovať? Celý život som sa drbal po kadejakých zariadeniach, väčšinou školského druhu, bol som odtrhnutý od rodiny a ja chcem len jedno jediné. Mať pokojný a vlastný život tak, ako majú všetci. Je pravdou, že nemôžem žiadnu donútiť, aby mi vylepila. Pravdou je však aj to, že keby sa mi do života nezastarela Martina Dianišková, už dávno mám minimálne 2 osoby na ktoré sa môžem v tomto smere obrátiť. Navyše aj v Levoči som pred policajtom priznal, že sa mi páči, keď mi baba vylepí facku, takže dúfam, že bol normálny a zapísal to do zápisnice. Lebo ak nie, sám to uvediem na pojednávaní v Levoči. Nech je to čierne na bielom. Však čašníčke v podniku Kaviarnička Námestie majstra pavla 9 Levoča vďaka mne stúpali tržby. A ona si zmyslí, že ma len tak vysánkuje z podniku ako takú špinu. Tak to určite nie. Aj keď som slepý, mám dosť prostriedkov, aby som sa bránil. Keby som aj uvažoval o alternatíve presťahovať sa, načo by to bolo dobré? Však aj v Levoči sa ku mne začínajú zle správať, musím na nich vyvolávať políciu a to nie vlastnou vinou. Mne celý život každý iba ubližuje a týra ma. AKokeby som ja nevidiaci nemal právo na vlastné šťastie a vlastný domov. Popritom, čo také zle vlastne robím? V Júli 2016 sa klebetilo, vraj musím z Mazorníka odísť, lebo sa sem blíži mafia. Mafia ma má totálne u riti, však čo by zo mňa mala. Osobne just by som sa radšej nechal zabiť mafiánom ako znášať takýto protiprávny teror na Mazorníku, ale aj v Levoči. Keby sa tak správali ku každému človeku, tak neriešim. Ale keď vidím, že chlap v SPortpube rozleje pivo a čašníčka sa na tom smeje ako nafetovaná, pričom pri mne keď sa naozaj nechtiac niečo stane, tak robia z toho ťažkú vedu. Je zaujímavé, prečo zrazu všetci tak náhle zmenili správanie. Možno presne toto je taktika tej údajnej mafie. Mafián alebo mafiáni ma nechcú zabiť, ale tlačia na ľudí, aby ma terorizovali dovtedy, kým sa z mazorníka neodsťahujem. O tých mafiánoch je to len moja hypotéza, zatiaľ som žiadneho nestretol. Budem taký tvrdý a neúprosný, že si dosiahnem svoje. Baby sa budú musieť ku mne normálne správať a mám stratégie, ako to dosiahnem bez násilia. A ani mafiáoov sa nebojím, lebo žiadny ani nie sú. Navyše na Mazorníku nie sú také cenné artikle, z ktorých by ťažili. Nech sa zo mňa Mazorníčania pokúšajú robiť debila, chronického sťažovateľa alebo čokoľvek iné. Upozorňujem ich, že čím viac sa bude do mňa rýpať, tým viac sa budem sťažovať a očistím svoje meno na súdoch, zavolám rôzne občianské združenia, nech chránia týraného nevidiaceho. Však nikomu neubližjem, keď žijem doma sám, že som aktívny a tým, že chcem od baby facku. Ja by som tiež mohol niektorým mazorníčanom vyčítať, že sú obyčajní chudáci a okrem vysedávania v SPortpube nič rozumnejšieho nepoznajú. No v podstate ma to netankuje, pretože je každého osobná vôľa ako žije. Teda pokiaľ nehulákajú popod okná, lebo v minulosti tu boli aj také prípady, čo cestou z krčmy o pól noci vyziapovali. Kým sa to stane len raz za čas, no tak budiš. Ibaže vtedy to preháňali. Zaujímavé však je, že v Júli 2016 sa všetko komplet zastavilo. Ani jeden mazorníčan si nedovolí v noci pod oknom alebo vonku zabliakať. Je tu menej potýčiek a pod. Niečo sa na Mazorníku deje alebo niečo sa veľké chystá. Radšej ani nejdem fantazírovať, aby som náhodou neporušil zákonom chránené tajomstvo. No jedno je isté, že správanie mazorníčanov sa prudko zmenilo. Toto nie je vtip, ale niečo sa naozaj deje. Priliehavé prirovnanie? Je tu ticho ako pred búrkou, akokeby sa malo niečo veľké zomlieť. Možno na Mazorník dorazí niekoľko áut národnej kriminálnej agentúry:). Záver článku Týmto článkom som chcel vyjadriť, že sú oveľa horšie životné príbehy, kedy by mali ľudia podávať na súde žalobu za žalobou. Mohol by som sa súdov a vlády pýtať, že prečo ja zákonom nie som chránený ako ostatní? Prečo mne nie je v tejto vydrbanej spoločnosti dopriate byť šťastným? Buzeranti sa veselo pretŕčajú a do nich si nikto nedovolí rýpať. Cigánske bandy sa všade rozťahujú, otvárajú pysky, že sú diskriminovaní a nikto im nedokáže povedať ani pól slova? Preto je pre mňa nepochopiteľné, že celá Mazornícka vidiaca svoloč sa pokúša vŕšiť na jednom nevidiacom. Ibaže oni nepočítajú s mojim odporom. Ja mám tiež právo na šťastie tak ako ostatní. To, že na Mazorníku nemám kamarátky, nie je mojou chybou. Aj oni sa musia pričiniť o to, aby sme sa kamarátili. Problémom je, že oni to úmyselne odmietajú. Ešte v Máji 2016 to vyzeralo tak, že budem mať minimálne 2 baby, ktoré by ma fackovali, po zásahu Dianiškovej nemám nikoho a prišiel som takmer aj o celú rodinu. Nemôžem ísť ani na návštevu ku starkej, lebo ma nechce, nevolajú ma ani na rodinné oslavy do záhrady. Skrátka vznikli mi veľké škody. Ibaže na druhej strane aspoň vidno, čo mám za rodinu. Oni si myslia, že ja autobusom neviem cestovať či čo? Okrem úradných sťažností, ktoré odôvodním pre každým a aj svoje pohnútky si počkám na normálne dievčatá. Na tie dievčatá, ktoré sú ochotné dôverovať, ktoré sú trochu uletené. AK sa aj nenájdu na Mazorníku, tak ja si budem veselo cestovať aj do iných miest. DO miest, kde sú baby normálnejšie. Mazorníčanky by nemali problém vylepiť mi, ibaže hnusná Martina Dianišková ktohovie aké zlé klebety o mne rozšírila. Preto mi žiadna Mazorníčanka nevylepí. Mazorníčanky nie sú až také pridrbané a sprosté ako sa zdajú. Oni veľmi dobre vedia, že keď mi niektorá strelí čo i len jednu facku, že sa po zdravotnej stránke nemá čo stať. Však svojich kamarátov so srandy bijú bežne a nikto sa nesťažuje. Koniec môjho článku. Do problémov ho dostal vtip na sociálnej sieti: Našiel sa v ňom Jozef a zažaloval ho link: http://www.tvnoviny.sk/domace/1905509_do-problemov-ho-dostal-vtip-na-socialnej-sieti-nasiel-sa-v-nom-jozef-a-zazaloval-ho

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?