tomoblogger.infoblog.sk

Ako je to s podporou blogera?

Publikované 09.04.2020 v 23:13 v kategórii o živote, prečítané: 41x

Spočiatku som písal blogy len tak. Prosto zadarmo. No časom, keď som si založil druhú doménu, som si založil aj rubriku podporte ma. Očakával som, že sa nájdu ľudia, teda fanúšikovia, ktorí ma budú finančne podporovať. No našla sa len jedna osoba, ktorá sem tam niečo pošle. Nie je to smiešne z toľkého množstva ľudí len jedna osoba? Martinovi daňovi posielajú húfne na účet peniaze a to za to, že točí videá ako chodí po policajtoch, po súdoch či k exekútorom. Myslel som si, že keď budem písať blogy, že aj mňa ľudia budú finančne podporovať. No ukazuje sa, že ľudia sú svine lakomé a nevďačné, čo si nevedia nič vážiť. Nepomôžu nevidiacemu. Netvrdím, že mám najhorší život, ale predsa tie podpory od ľudí by sa zišli. Tu nejde o živobytie, ale o to, že na mňa niekto myslí. Ale netýka sa to len blogov. Raz som urobil zápisník a zaumienil som si, že ho na mazorníku predám. Len jeden kus na skúšku. No uhádnite ako to dopadlo. Tie svine ľudské hyény nekúpili zápisník za 2 Euro a nakoniec som ho daroval kamarátovi, lebo som mu už dlho nedal žiadny darček. Hovorí sa, akí sú ľudia v dnešnej dobe k nevidiacim solidárny. No pravda je taká, že je to len mýtus. mohol aspoň jeden z tých debilov kúpiť ten zápisník, polepšilo by sa tak mojej ekonomike. kedysi som vyrábal náhrdelníky aj náramky, že ich budem predávať. Bolo to v Banskej bystrici. predal som 2 kusy a to bolo všetko. Zrazu nikto nemal záujem, hoci boli pekné. Tu vidíte, aké sú ľudia svine, nepodporia ekonomiku nevidiacich. Na rôzne sprostosti to majú peniaze, ale nato, aby podporovali našu ekonomiku zrazu peniaze nemajú. A mojim cieľom nebolo prevziať peniaze zadarmo, ale vždy tam bola nejaká protihodnota či už tie náhrdelníky alebo náramky či teraz moje blogy. Ľudia by mali podporovať ekonomiku nevidiacich ľudí. Vidiaci majú šancu privyrobiť si, my nevidiaci také šance nemáme. A ak sa aj niečo vymyslí, ľudia to nechcú kupovať, hoci je to dobrý produkt. Je to o tvrdosti ich srdca a nie o tom, že by nemali peniaze. Veď keby mi ako podporu poslal každý čo i len jedno Euro na účet, mohol by som mať peknú kopu peňazí, čo by bolo až v miliónoch. Nikoho by to jedno Euro nezabilo. To je najjednoduchšia pomoc poskytnúť peniaze nevidiacemu, ten nevidiaci vie presne, na čo ich potrebuje alebo kde ich chce investovať. A prečo by mi ľudia nemohli posielať peniaze na účet? Keď môžu posielať Martinovi Daňovi, tak môžu posielať aj mne. Z druhej strany som jediný nevidiaci, ktorý má odvahu sa ozvať, že je tu zlý systém, že aj nás nevidiacih treba finančne podporovať. Ktosi mi raz napísal, že žobrem peniaze cez internet. No druhá stránka veci je taká, že keby ma ľudia podporovali automaticky, nemusím takpovediac uverejňovať článok, aby ma ľudia podporili, respektíve moju aktivitu. Ja som toho názoru, že kto chce byť podporený z radu nevidiacich, má o túto podpru aj verejne žiadať. Keď si o podporu môžu žiadať rôzne organizácie, prečo by som si nemohol žiadať aj ja. Ľudia sú svine v tom, že doba vždy bola ťažká a aj je. Ale my nevidiaci musíme byť podporený. Dovtedy budem rýpať a zverejňovať na svojom facebooku príspevok chcem podporiť bloggera Tomáša, kým mi reálne zezačnú chodiť podpory. Ono ľuďom sa to raz vráti, keď náhodou oslepnú a pochopia, že ten život nie je jednoduchý a že mi na tú podporu sme odkázaný ak už niečo robíme. Ja netvrdím, že mi majú ľudiaí posielať milióny na účet, ale také jedno či 2 Eurá nikoho nezabije, keď mi pošle. A presne to mnohým ľuďom aj želám, aby oslepli, aspoň by zistili čo je to za pocit, keď si ich nikto neváži, keď nad ich produktami stále niekto len kývne rukou. To je najhorší pocit, aký môže existovať. Nech človek robí čo chce, nemôže si privyrobiť. Ak chcete zaslať podporu na môj účet, navštívte na mojej stránke rubriku podporte ma, tam sa dozviete všetky potrebné údaje.