tomoblogger.infoblog.sk

Baby poteším sa, keď ma sfackáte

Publikované 09.06.2018 v 01:54 v kategórii Chcem od baby facku!, prečítané: 27x

Každý má svoje radosti, záľuby či netradičné túžby. Ako je o mne verejne známe, páči sa mi, keď ma baby fackujú. Všade sú baby také zlé a odporné a nechcú mi vylepiť. Hoci občasne pod balkónom počúvam, ako sa vystatujú, že by mi rady vylepili, ale aby ma zavolali dole či zazvonili mi na zvonček, to ich ani nenapadne. Neveríš mojím slovám? Zazvoň na môj zvonček po 8. ráno a keď zodvihnem povedz heslo: " Chcem ti vylepiť". Podľa hlasu budem vedieť, že je to baba, že ma neoklame. Zídem dole a celému Mazorníku dokážem, že ja mám pravdu a že sa mi to páči. Na Mazorníku sú baby, ktoré by mi vylepili jednu facku iba tak zo srandy. Prečo im nedochádza, že ma musia privolať. Ani jedna ma neosloví na ulici, ani jedna mi nezazvoní na vchodovom zvončeku. Tak potom prečo sa tie baby tak strašne strápňujú. Keď si iní môžu zbierať mince, obrázky, pokémonov, vystrihovať zbytočnosti z časopisov, platiť piercingy či tetovačky, ja budem zbierať od báb facky. A pre mňa osobne to má významnú hodnotu. Všetkým každý výde v ústrety, iba mne nie. Mazornícka verejnosť sa za takmer 2 roky mohla presvedčiť, že hoci žijem sám nie som pre okolie nebezpečný a neublížil som nikomu. Teda, aspoň sa mi nikto neprišiel osobne či písomne sťažovať. Jedna baba, ktorá ma fackovala v kaviarničke v Levoči mi povedala, že sa vďaka mne vyventilovala. Zrazu sa cítila ľahšie a príjemnejšie. Môže mať v čomsi pravdu. Ja som tiež bol spokojný a ona tiež. A rovnaké prostredie vytvorím aj na Mazorníku, čo sa všetci poserú. Aj tu sa musia nájsť baby, ktoré ma budú fackovať. Tieto Mazornícke baby sú však také sprosté, že nie len že ma odmietajú fackovať, nechcú so mnou viesť ani dialóg. Zrejme si znovu sadnem do krčmy a posťažujem sa, že hoci sa mám dobre, som nešťastný, lebo mi baby nechcú vylepiť. V Júli 2017 to takmer zabralo. Jedna mi skoro vylepila, už vstávala zo stoličky, ale potom tá krava sprostá sa otočila a išla preč. Niečo ju zadržalo ale nechápem čo. Vymyslím stratégiu, aby ma baby na Mazorníku fackovali. Natrčím svoje uši a zachytím dráždivú informáciu. Ak ani to nepomôže, tak si niečo vymyslím. A keby som aj skončil na úrade, tak poviem tam pravdu. " Túto informáciu som použil iba preto, lebo Mazornícke baby boli ku mne zlé a nechceli ma fackovať. Nedali mi ani priestor dokázať, že to myslím naozaj vážne, že to čo píšem nie sú len také bezcenné písačky. Skrátka, budem uvažovať nad stratégiou, aby ma baby fackovali. Boh dal človeku rozum. A rozum je na to, aby ho človek využíval výlučne iba vo svoj prospech. A to presne robím. Využívam svoj rozum na to, aby mi baby na Mazorníku vylepili facku, keď budem chcieť a keď ich náhodou stretnem vonku. Je zaujímavé, že je svet plný takýchto zlých ľudí. A to som precestoval niekoľko lokalít v nádeji, že mi baby vylepia. Bol som v prešove, Poprade, levoči, na Červenej skale, dokonca aj v Ždiari. Ibaže do Ždiaru idem z viacerých dôvodov. Nie len preto, aby ma baby sfackali. Keď som sedel v Máji 2017 vo vestibule hotela v Ždiari, boli tam celkom príjemné baby. Síce ma žiadna nesfackala, ale je to pochopiteľné, keďže sme sa videli len pár minút a nepoznali sme sa. Možno keď sa v budúcnosti opäť v Ždiari stretneme bude to lepšie. Potešilo ma, že neboli také hlúpe ako baby na Mazorníku či kdekoľvek inde. Tie baby v hoteli boli otvorené a počas príjemného večera, kde tieklo pivo sem tam víno sme rozoberali moju fackovaciu aktivitu. Posťažoval som sa im aký som v tomto smere nešťastný a že raz cestou do Levoče som natrafil na sprostú východňarku. Krava nastúpila do autobusu a podávala šoférovi 50 Eur. " Ja vám nemám ako rozmeniť 50 Eurovú bankovku, zožente si 2 Eurá". A tá sprostá východňarka nieže by ma oslovila, že Tomáš pomôž mi, alebo stačilo povedať, kto mi požičia 2 Eurá? Keby mi vylepila 2 facky, tie 2 Eurá by som jej dal. V ten deň som mal šťastie a dostatok hotovosti v peňaženke. Keď som babám v hoteli svoj smutný príbeh porozprával, rozosmiali sa a zhodne skonštatovali, že keby jedna z nich nemala na lístok, bezproblémov by mi vylepili. Však čo sa môže komu stať z dvoch faciek? Navyše celý autobus by sa mal na čom baviť, na záver skonštatovali. Hotel Magura v Ždiari má v sebe niečo zázračné. Robí ľudí lepšími ako v skutočnosti sú, robí ich otvorenejšími. A nemyslím si, že je tomu na príčine len alkohol, ktorý sme večer spoločne popili. Nevypili sme toho až tak veľa. Možno by ma baby sfackali, ale do hotela prišla polícia Poprad. Neviem síce presne o čo išlo, ale splietali čosi, že ak sa v tomto hoteli zjavia dvaja cigáňi, aby hotel okamžite kontaktoval políciu. Baby mi vravia: " Nemali by sme blbnúť, je tu polícia". "A kto všetko je tu?", pýtam sa. " Tu je jeden policajt a v aute som zahliadla policajtku", znela odpoveď. Nemal som ani veľa vypité, ale pomyslel som si, že využijem situáciu. Otočil som sa na policajtov smer, aby som mal istotu, že ma začuje. A vykríkol som. " Tak nech ma príde fackovať policajtka". Baby sa rozosmiali a to im ešte viac spríjemnilo večer a určite aj pobyt v hoteli. No ako sa dalo čakať, nič sa neudialo. A keby sa aj udialo, je to súčasťou môjho obchodného tajomstva a na celú udalosť bolo mnou uvalené informačné embargo stupeň Prísne utajené. Už sa teším, keď znovu pôjdem do svojho obľúbeného hotela. Kde to znovu poriadne roztočím.