tomoblogger.infoblog.sk

Čestným a spravodlivým sa dobre vodí: môj vzor života

Publikované 04.07.2018 v 14:30 v kategórii o živote, prečítané: 15x

V sobotu dňa 30.6.2018 som sa dozvedel výbornú správu. Výbornú z finančného hľadiska. Na plyne mi vznikol preplatok 27 Eur a štvrťročná platba mi tým pádom poklesne o 6 Eur. Rovnako sa mi vydarilo aj s bytom, kde som mal preplatok cca 185 Eur. Som zvedavý na elektriku. No neočakávam nejakú škodu. Tu verejnosť vidíte, že aj nevidiaci môže žiť samostatne a aj keď ten dôchodok nie je najbohatší, dá sa aj vyžiť aj čosi ušetriť. Samozrejme, že ekonomika u nevidiaceho samotára nerastie závratnou rýchlosťou, ale vďaka vhodnej finančnej politike sa dá toho veľa zachrániť. Treba pripomenúť, že nevidiacich nemusí rujnovať len samotná výška dôchodku, ale aj ich prípadné závislosti napríklad fajčenie či požívanie alkoholu. Ak sa tieto záľuby obmedzia alebo načas nekonajú, môžu sa ekonomické záležitosti nevidiaceho veľmi ľahko vyšplhať nahor. A to sa odrazí najmä na šetriacich účtoch. Peniaze sú alfou, omegou a záchranou pre nevidiaceho! Niektorí tvrdia, že im na peniazoch nezáleží. Ja zas preferujem práve peňažný mechanizmus. Však práve vďaka peňažnému mechanizmu som stále nad vodou. Keby nebolo peňazí a mojich ekonomických opatrení, dávno sa musím niekomu podriaďovať a pchať sa do prdele. Navyše susedia a ľudia v okolí sú ku mne zlí, nepožičali by mi ani keby som umieral od hladu. Táto situácia netrápi len mňa, trápi to mnohých nevidiacich, ale málokto to hodí verejnosti pred oči. Z finančného hľadiska sme diskriminovaný. Banky nám odmietajú požičať, nebankové spoločnosti majú pre nevidiacich veľmi nevýhodné podmienky vzhľadom k výškam invalidného dôchodku. A preto sa treba spoliehať väčšinou len sám na seba a byť sám pre seba záchranou. Z peňazí je strava, alkohol, cigarety, opravári, baby, ktoré ma budú fackovať a iné služby. Bez peňazí je veľké hovno. Dá sa konštatovať, že vďaka peniazom sa stýkam s rôznymi ľuďmi, ktorí sa so mnou stretávajú len z profesionálnej povinnosti. Mením históriu Doteraz si verejnosť myslela, že nevidiaci samy nedokážu existovať, že nedokážu mať vlastné bývanie ( na liste vlastníctva). Verejnosť na mazorníku vidí a veľmi dobre vie, že žijem sám cca 2 roky. Doteraz som veľmi úspešný, nemám žiadnu dlžobu okrem spornej hypotéky za byt. Ani raz sa mi nestalo, že by som nezaplatil nájom, plyn alebo elektriku. Skrátka, všetko klape ako má. Nevidím problém ani v uplatňovaní svojich práv. V mojom byte je čisto a poriadok. Až na pár omrviniek, ktoré treba povysávať, ale aj to sa spraví. Investoval som do bezpečnosti a investície smerujú aj do zníženia výšky dlhu hypotekárneho úveru za byt. Ešteže existuje prvá stavebná sporiteľňa, inakšie by som sa k vlastnému bytu dostal veľmi ťažko. Najhoršie je, že celá mazornícka verejnosť ma pokladá za blázna a tí chudáci a žebráci si namýšľajú, že píšem bludy. Nechápu, že to čo píšem je čistá pravda a že sa mi darí reálne naozaj. To nie je sen, ale skutočnosť. Za všetkých nevidiacich si dovolím pre celú verejnosť odkázať: Nebojte sa ! budúcnosť je aj tak len naša! Nevidiaci to rozhýbu a roztočia. Tak, ako to ešte nikto nikdy nevidel. Fajn, teda začínam roztáčať a roztáčam to cca 2 roky. Dúfam že tak skoro nepríde ako sa vraví game ower:). Bol by som oveľa šťastnejší, keby ma baby fackovali. No oni sú také hlupane a hlavne na Mazorníku, že to až bije do očí. Nenadával by som na nich, ale párkrát som bol svedkom, ako baby len tak vylepili vidiacim chalanom pod mojim balkónom. Skrátka, správali sa k nim rovnocenne. A ku mne sa nechcú správať rovnocenne svine jedny a to len preto, že nevidím?