tomoblogger.infoblog.sk

Chceš mi pomôcť alebo nie?

Publikované 18.11.2016 v 02:18 v kategórii o živote, prečítané: 95x

Už dlhšie si všímam, že ťa interesuje môj život. Všímaš si, kde chodím, čo robím a s kým som. Moja logika mi vraví, že mi zrejme ponúkaš ochranu a pomoc. Zrazu však nastáva zvrat. Zaumienil som si, že ťa navštívim, že sa s tebou lepšie zoznámim. Práve z toho titulu, že si o mňa slepého prejavila záujem. Klopem na tvoje dvere, zvoním. No tvoje dvere predomnou ostali zavreté, neotváraš. Vidíš, že prichádza slepý v miery, že nemá záujem vyvolávať konflikty či spory. Chce s tebou pokecať, chce sa ťa na niečo spýtať. No tvoje dvere sú stále zavreté. Povedz mi teda, na čo sa to hráš? Na jednej strane vraj ponúkaš pomoc, na druhej strane ma odmietaš vypočuť. Akú to teda vlastne frašku hráš? Uvažovala si vôbec nad tým, či má tvoja hra na ochrankiňu vôbec zmysel? Čo tým vlastne sleduješ a o čo sa pokúšaš? Neuvedomuješ si, že medzi mnou a tebou vytváraš zbytočnú bariéru. Pochop, že ak chceš naozaj pomáhať, musíš so mnou komunikovať, ak sa bojíš so mnou slepým komunikovať, musíš mi aspoň napísať. Nerozumiem tvojej zaujímavej stratégii. Preháňaš, ako čerešne s mliekom! Ako chceš pomáhať, keď nemáš schopnosť skontaktovať sa s tým, komu chceš pomáhať? S úsmevom sledujem tvoju zmätenú aktivitu. Nestačím sa diviť ako váhaš, ako rozmýšľaš. „ Prehovoriť s tým slepým?“ Uvažuješ, ako mi máš naznačiť, že máš záujem poskytnúť pomoc mojej osobe. V mysli sa zrejme pýtaš: „ Ako sa naňho nakontaktovať?“ Priamo? okľukou cez iné osoby? Dlho rozmýšľaš, ako by si mohla vstúpiť do môjho života ako ochrankiňa. Nakoniec si nájdeš spôsob a pokúšaš sa o vstup ty samotná. Lenže, čo sa to deje? Zvláštne ponuky, zvláštne návrhy s ktorými zjavne nesúhlasím. Nedáš sa presvedčiť, nedá sa s tebou rozumne hovoriť. Myslíš si, že len tvoje riešenia sú tie správne a že sú namieste. Na moje argumenty s vysoka kašleš, nenecháš ma niečo ti vysvetliť, nenecháš ma predviesť svoju obhajobu. Na správy či inú komunikáciu zjavne nereaguješ. Nevieš čo odrazu chceš, zasekla ťa tvoja snaha pomôcť mi. Si v strede, nemôžeš sa pohnúť ani do prava, ani do ľava. Ani hore a ani dole. Stále čakáš! Zrazu prestávam mať prehľad o tvojej stratégii, stáva sa zmätočnou, bez pravidiel, bez akéhokoľvek zmyslu. Hoci som skúsený, neviem, čo mám od teba vlastne očakávať. Podanie ruky alebo nôž do chrbta? Vieš veľmi dobre, že mi na tebe svojim spôsobom záleží. Úlohy sa vymenili! Teraz pre zmenu rozmýšľam, ako sa ti dá pomôcť? Ako ťa previesť cez bariéru, ktorou si si zapratala cestu? Ty čakáš, že prídem za tebou, ja čakám, že prídeš ty samotná. Nemám s tým problém, daj echo a som u teba ako na koni. Na záver malá otázočka: Vieš vlastne, čo chceš? Uvedomuješ si, čo robíš? Máš vôbec premyslenú stratégiu? alebo na nej len pracuješ? Však super že? Vyznieva to skoro ako text rappovej piesne.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?