tomoblogger.infoblog.sk

Duševná vražda nevidiaceho ( úvaha )

Publikované 22.12.2016 v 01:58 v kategórii Život nevidiaceho, prečítané: 161x

V dnešnom článku sa budem zaoberať úvahou, či by bolo v modernej dobe možné spáchať na nevidiacom psychiatrický atentát / duševnú vraždu. V prvom rade si vysvetlíme, čo znamená pojem duševná vražda s môjho odborného pohľadu. Duševnou vraždou sa rozumie stav, kedy nevidiaci príde o všetko ( spomienky, minulosť a pod. ) Samozrejme, tento stav sa vyvoláva násilne. Ale o tom neskôr. Kto môže mať záujem duševne zavraždiť nevidiaceho? Napríklad jeho blízky, okolie a pod. Motývy tohto konania môžu byť rôzne. Od získania majetku, po násilnú zmenu osobnostných vlastností nevidiaceho. Napríklad: Ja som nezávislý a samostatný nevidiaci ( v určitých situáciách pomoc vyžadujem ). Predstavme si, ale iba v teoretickej rovine, že by ma chcel niekto duševne zavraždiť. Motýv? Napríklad, aby sa so mňa stal jedinec úplne odkázaný na niekoho. Keby sa vykonala duševná vražda napríklad na mojej osobe, zabudol by som variť, zabudol by som svoje trasy, nevedel by som zájsť do Prešova či do Levoče, nevedel by som o svojich dokladoch a financiách a pod. A nevedel by som ani o tom, že som vlastníkom svojho bytu. Ako by sa dala taká duševná vražda zrealizovať? Duševné vraždy sa vykonávajú na psychiatrických oddeleniach pomocou elektrošokov ( elektrokonvulzívna terapia, alebo ECT ). Lekári to skryto zvyknú nazývať aj tzv. spánková terapia. Pričom je pacient podvedený a nemá ani vedomosť, že na ňom vykonávajú elektrošoky. Elektrošok má za následok stratu pamäti. To znamená, že keby sa elektrošok aplikoval napríklad na mojej osobe ( záleží od počtu aplikácii ), nevedel by som o ničom. Ani to, že som vlastníkom bytu, že som kedysi cestoval, že mi bol štátom priznaný invalidný dôchodok. Skrátka, dalo by sa to zneužiť. A ten, kto by mal napríklad záujem duševne zavraždiť moju osobu, mohol by ťažiť s môjho majetku. Mohol by nanovo modelovať môj život, pretože by som si nič nepamätal. Nie je to celkom isté S rôznych článkov na internete som sa dočítal, že elektrošok by spôsobil iba krátkodobú stratu pamäti. To znamená, že spomienky by sa mohli vrátiť. Ale aj nemusia. Je to veľmi nebezpečná metóda, ktorá je lekármi veľmi zneužívaná práve na násilnú konfiguráciu ( zmenu osôb ). A pri dnešnom trende vzostupu psychických ochorení sa využíva a má viac zástancov ako odporcov. Samozrejme, na pacienta sa pritom nehľadí, lekár nehľadí na to, aby pacient nestratil všetko. Lekár nehľadí ani na pacientové práva. Počet elektrošokov brzdia ekonomické náklady Zatiaľ som nezistil, koľko Eur stojí výkon elektrošoku, no viem s internetu, že ho musí vykonávať vyškolený pracovník. Pred elektrošokom sa musí urobiť rad vyšetrení ( napr. nesmie sa aplikovať kardiakom. Teda ľuďom, ktorý majú choré srdce. Na elektrošoky sa používa prístroj Thymatron verzia 4. a jeho orientačná cena je 22180 Euro. Ako to prebieha? S internetových článkov som vyčítal toto: Pred elektrošokom sa podá pacientovi injekcia. Pacient ani nevie, že mu bude vykonávaný elektrošok. Samozrejme, záleží od normálnosti lekára, či si ctí práva pacienta. Môžu ho oklamať napríklad tým, že mu povedia, že mu pichajú injekciu, aby lepšie na oddelení spal. A pritom mu môžu tajne vykonať elektrošok. ELektrošok je vlastne ako som sa na internete dočítal striedavý prúd. Elektródy sa aplikujú na spánky a do pacienta sa pustí 400 až 500 mah prúdu. Inpulz trvá 1 až 1,5 s. Podstatou elektrošoku podľa mojej logiky nie je fakt, koľko prúdu do pacienta treba pustiť. Zmyslom je, že u pacienta vznikne niečo podobné ako epileptický záchvat. A ten spôsobí stratu pamäti. Už neviem, či terapeut vykoná 1 impulz alebo viac impulzov, aby spomínaný záchvat vyvolal. Na prvý pohľad sa to zdá neškodná metóda. No veľkou nevýhodou je strata pamäti. Pamäť sa môže vrátiť, ale ani nemusí. Bolo vám ublížené, treba sa brániť Ak lekár psychiater vykoná liečebnú metódu elektrošok bez súhlasu a bez rokovania s pacientom, ten sa môže brániť. Myslím, že informácie o výkone elektrošokov musia byť uvedené v zdravotnej dokumentácii. Alebo v dokumentácii zariadenia, kde bol elektrošok vykonávaný. Ak pacientovi odmietnú sprístupniť tieto údaje, môže sa nechať zastúpiť advokátom. V poslednom rade sú tu polícia, prokuratúra a súd. Taktiež Lekárska komora. Ale myslím si, že ak je lekár normálny, nepôjde do toho rizika, aby sa ťahal s niekym po súdoch. Určite daný problém a možnosť liečby s pacientom prerokuje ak je čestný.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?