tomoblogger.infoblog.sk

Hrabali by ste sa niekomu v denníku?

Publikované 21.09.2017 v 21:41 v kategórii o živote, prečítané: 37x

Sem tam sa stane, že sa rodičia hrabú deťom v súkromných denníkoch, v počítači či si prezerajú korešpondenciu. Kedy to robia? Robia to náhodou? Majú nejaké podozrenie? Aj náhoda môže zabezpečiť, že sa rodičia začnú hrabať v súkromných záležitostiach. Kým vidiaci by spozoroval, že sa deje niečo protiprávne nevidiaci to spozorovať nemusí. Konkrétne ja si zvyknem poštu oskenovať a odložiť. Ostatní tak majú priestor hrabať sa mi v pošte. Do zabezpečeného počítaču by sa nikto nedostal, ale papierové listy by čítať mohol. Ale zas nikto sa mi do bytu nemôže dostať. No ale keby so mnou niekto žil? Je tu možnosť, že by sa niekto mohol hrabať v súkromných záležitostiach, ktoré sa týkajú mojej osoby. Nech už ktokoľvek koná protiprávne z akéhokoľvek dôvodu, treba zlikvidovať jeho snahu. Ochrana V prvom rade treba zabezpečiť, aby ste o pošte vedel iba vy sám. Preberal ju sám. Dosť nepríjemné je, keď niekto číta vaše bankové výpisy a bez vášho vedomia ich použíje ako dôkaz. Ak takéto výpisy skenuje nevidiaci, pretože nemá skúsenosti s internetbankingom môže si ich čítať cez skener. Tým pádom ak niekto iný číta takúto otvorenú poštu, nedopúšťa sa trestného činu. Trestného činu porušenia listového tajomstva by sa niekto dopustil, keby nasilu otvoril obálku. Stačilo, že by nechtiac vypadla korešpondencia. Otázne je, aké informácie by neželaný hľadač zistil. Kopa informácií mu neprinesie žiaden úžitok. Bežní ľudia majú korešpondenciu typu rôzne faktúry, vyúčtovania, rôzne daňe či poistky. Možnože by sa podarilo nájsť nejaké milostné listy. Alebo nejaké poznámky. Ak počítač používa viacero osôsb, je riziko vniku do súkromnej mailovej schránky, alebo do súkromných písomností v počítači. Aj fotografie veľa prezradia. Ako naloží so získanými informáciami je otázne. Ak máte podozrenie, že ste sa stali obeťou, že niekto o vás zistil informácie, bude sa vás snažiť vydierať. To znamená, aby ste konali to, čo iný chce. Možno ma aj Dianišková chcela niečím vydierať. No zrejme jej informácie nemajú žiadnu vážnosť alebo význam. Lebo osobne ja sa môžem aj tváriť, že som akože o niekom niečo zistil, aby som ho vyľakal. Pritom nemusím mať zistené absolútne nič. A dotyčný sa chytí do vlastnej pasce. Je to zvláštný zákon, ktorý prezradí takmer každého. Vraha, zlodeja, prosto kohokoľvek. Dokonca som vyšetril, že Dianišková sa nedostala ani do mojej e-mailovej schránky. Tvárila sa, že má do mojej schránky prístup, no použila text z môjho písomného diela, pričom ma presviedčala, že má prístup do mojej schránky. Záhadou však je, že v Júli 2016 mi zmizli nejaké e-maily. Ale od Apríl 2017 až do teraz mi nezmizol žiadny e-mail a z počítača žiadna poznámka. Neexistuje v gmaili nejaký skript, ktorý by po určitom čase mazal e-maily samostatne, lebo sú staré? Alebo, že by prekračovali kapacitu servera? To by dávalo logiku, že sa niektoré samy vymazali. Ale v Júli 2016 mi zmizli aj nejaké poznámky, hoci nevznikla mi škoda, pretože všetko som mal zálohované. Aj svoje veldiela.

Komentáre

Celkom 2 komentáre

  • Anonim 22.09.2017 v 08:34 Pocuvaj ty nejsi v pohode chod sa liecit


  • tomoblogger.infoblog.sk 23.09.2017 v 15:17 @Anonim
    Nemám sa ísť prečo liečiť. Prevencia proti protiprávnemu konaniu je na mieste. Vieš koľkí rodičia sa hrabú svojim deťom v ich súkromných záležitostiach, matky chtiac alebo nechtiac natrafia na denníky svojich dcér a s radosťou ich čítajú. Treba dbať na ochranu našich súkromných záležitostí, preto to nepokladám za chorobu, ktorú by bolo treba nejako liečiť. Ja by som dal liečiť teba. Ak naivne dôveruješ svojej rodine a blízkym, môže to byť proti tebe zneužité. A presne toto pokladám za chorobu. Človek musí byť ostražitý úplne pred všetkými, musí cítiť pocit bezpečnosti, že je chránený a jeho súkromie takisto.


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?