tomoblogger.infoblog.sk

Ísť na akciu alebo nie? rozhodnú sedmové karty

Publikované 22.10.2017 v 15:33 v kategórii o živote, prečítané: 26x

určite ste zažili situáciu, kedy ste si neboli na istom, či na danú akciu ísť alebo nie. Niekedy rozhodnúť sa je zložité, zvlášť ak človek ide do neznámeho a niečoho nového. preto sa s vami chcem podeliť s pozitívnym zážitkom. Vďačím za tento zážitok iba sedmovým kartám. Táto udalosť sa udiala v letných mesiacoch roku 2007. Dozvedel som sa o ponuke, či by som nechcel ísť do letného tábora, ktorý organizovala únia pre nevidiacich. Akcia mala byť na mieste Nemecká pod vedením Mariana Horaniča. Cenovo nebol drahý, platilo sa iba 2500 Sk ( 82.98 euro). Ale aj tak mnou zmietali mierne pochybnosti, či ísť alebo neísť. Ako škôlkár som mal s týmito tábormi zlú skúsenosť. Všetko tým vedúcim alebo pracovníkom prekážalo. A zas mne sa nepáčili aktivity, ktoré nám navrhovali oni. Ako sa teda správne rozhodnúť? Zahrám si karty! Pomyslel som si, že jediné, čo seriózne rozhodne je kartová hra. hral som sám so sebou vojnu. Ak vyhrám pôjdem do tábora v Nemeckej ak prehrám, kašlem na to. Kartovú hru som vyhral. A keďže karty za mňa rozhodli, vybral som sa do tábora v nemeckej nech to už dopadne akokoľvek. To, že som sa spoľahol na karty som neoľutoval. nakoniec akcia dopadla nad moje očakávania a bol som nadmieru spokojný. Bola tam sranda, dokonca som sa naučil robiť gorálky. myslím náramky a náhrdelníky. Rozbehnem biznis, pomyslel som si ešte v tábore. Spávali sme v stanoch a boli sme aj na rafte. Skrátka o zážitky nebola núdza. Dokonca som mal za spolubývajúceho Ondra Rosíka, ktorý bol so mnou napodiv spokojný. Po večeroch sme kecali. Skrátka bolo dobre a domov som sa vracal plný plánov ako rozbehnem biznis. Teda vidíte vážená verejnosť ako karty môžu napomôcť správnej veci. Jediný negatívny zážitok, čo som mal bol, keď prišla po Ondreja jeho slávna a dokonalá matka. Tá nebola celkom spokojná, že som býval spolu s Ondrejom, vyslovila sa, že má obavy, aby som nepokazil jej syna. no väčšiu sprostosť ani nemohla povedať. Robí sa priveľmi dôležitou a celé okolie o nej vie, že keby si nevzala za muža staršieho Ondra rosíka, bola by iba obyčajnou chuderou a žobraňou. neznášam takýchto ľudí ako pani Rosíková, pretože vždycky bola proti mne len zaujatá. A nebojím sa o tom písať, lebo je to pravda. Keby sa tak sama videla v zrkadle, pochopila by, že ani ona nie je najdokonalejšia. Navyše každý žijeme ako vieme a môžeme. No kašľať na frfľošku Rosíkovú, radšej napíšem, čo sa udialo potom. Po tábore prišiel ďalší radostný okamih. Investoval som 800 Sk ( 26.56 Euro). nakúpil som gorálky a rozbehol biznis podľa plánu. za náramok som bral 30 Sk a za náhrdelník 50 až 60 Sk. No väčšinou 60 Sk. začiatok to malo parádny a zarobil som na tom 1000 Sk. A to bolo všetko. Biznis sa neudržal a nebolo prečo vyrábať gorálky. No technologické postupy si stále pamätám. za to, že som rozbehol dobrý kšeft môžem vďačiť len táboru v nemeckej. A ešte kartám, ktoré rozhodli správne. Aspoň že sa mi vrátili náklady, ktoré som do toho investoval.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?