tomoblogger.infoblog.sk

Ivan z Vrútok 2.7.2020

Publikované 03.07.2020 v 00:22 v kategórii o živote, prečítané: 50x

Polícia nikdy nepríde na motív, prečo Ivan vyčíňal v spojenej škole. Prvou možnosťou je, že tam bol šikanovaný, lebo to bol vraj bývalý žiak. Druhou možnosťou je, že niečo chcel a nikto neuspokojil jeho túžbu. Možno tiež chcel, aby ho dievčatá fackovali. Alebo mal iné túžby. Človek len tak bez príčiny nevtrhne do školy s nožom v ruke. Veú sa aj diskusie, či policajný zásah bol adekvátny, vraj mohli zasiahnúť inak. Niektorí dostali aj výhražné listy, že sa pomstia za Ivanovu smrť. Z jednej strany je dobré, že polícia Ivana zabila. Vo väzení je zle, vraj tam ľudí bijú a znásilňujú sa tam. Videl som to vo väzenských filmoch a mnoho prípadov som počul aj s rubriky Za mrežami, ktorú kedysi dávnejšie vysielali na jojke. Z druhej strany mohla polícia konať inak. Mohli použiť nejaký ochranný štít alebo obyčajný obušok a poriadne ho tresknúť po ruke, v ktorej mal nôž. Raz si spomínam, že dávno sa tiež oháňal jeden s nožom a toho dali dole a nezastrelili ho. Takže tu vidíme, že keby polícia chcela, nestrieľala by. Určite do zásahu povolali nejakých mladých zasranov a nie skúsených policajtov. Mohli s ním vyjednávať, presviedčať ho, aby nôž zahodil a podobne. Mohli proti nemu použiť aj slzný sprej. Oslepili by ho a tak by švihal nožom len tak naprázdno. Chlapec jednoducho neudržal tlak. Pre vysvetlenie: V každom s nás je určitý emocionálny tlak. Reagujeme na ľudí okolo nás a mnohých by sme najradšej dobili a pozabíjali, aby sa v našom živote nevyskytovali. Väčšinou to ostáva v rovine predstáv a myšlienok. No tí, čo ten tlak neudržia konajú. Stávajú sa vraždy, krádeže a iné trestné činy. A to len kvôli neudržanému tlaku, pričom tento tlak uvoľňuje do veľkej miery alkohol či iné drogy. Pred rokom som sedel v Sportpabe na mazorníku. Popíjal som pivo a vedľa mňa sedela skupinka dievčat a žien, ktoré tiež popíjali a rozprávali sa. So mnou sa nechceli ani rozprávať a nechceli ma ani fackovať. Predstavoval som si, aké by boli vydesené, keby som pribehol s nožom v ruke a povedal: "Ak ma nebudete fackovať, dopichám vás". Bola to iba predstava ale spôsobila mi príjemnú radosť. V reáli, keby som to spravil by šlo o vydieranie podľa § 189 trestného zákona č. 300/2005. Za vydieranie hrozí 2 roky až 6 rokov. Možno aj viac podľa toho, aký odsek sa použije. Tu vidíte, ako som udržal tlak. Tie kravy, keby som k nim nabehol s nožom v ruke by nechali všetko na stole ako je a rozutekali sa. Určite by privolali aj políciu. Ono môže sa to zdať ako geniálny nápad postaviť dievčatá pred hotovú vec a dať im na výber. Buď ma budete fackovať alebo prídete o život. A keby ma aj fackovali, tak by to trvalo len 5 minút. Toľko totiž trvá, kým príde polícia na mazorník. Vo väzení by sa mi strašne smiali, že v podstate sedím kvôli fackovaniu. Iní, keď vydierajú tak chcú cennosti alebo peniaze. Ja by som sedel kvôli fackám, keby som tlak neudržal. No ja som tlak udržal. A všetko ostalo len v rovine predstavy. Uvedomil som si, že mám množstvo iných zbraní účinejších ako nôž v ruke. Môžem dievčatám ponúknuť alkohol, cigarety a iné drobné výdavky. Možno si vypočujem tajný rozhovor a potom im poviem: Ak ma nebudete fackovať prezradím tento tajný rozhovor. Ono aj to je síce vydieranie, lebo iného nútim, aby niečo konal opomenul alebo trpel. No keď sa však nepoužije násilie ani hrozba násilia, ide iba o hrubý nátlak. Je to tiež trestný čin, ale pri hrubom nátlaku môžem vyviaznúť s podmienkou alebo peňažným trestom. Pri vydieraní ide človek automaticky do väzenia. V trestnom zákone je totiž zásada, že ak horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov, súd musí uložiť trest odňatia slobody. Potom mám aj iné predstavy ako napríklad lúpim v banke a oháňam sa slepeckou palicou. No udržím ten tlak a do banky v reále nepôjdem lúpiť. Uvedomujem si to, že nech spravím čokoľvek či už je to priestupok alebo by šlo o trestný čin vždy ma chytia. Lebo som slepý. Vidiaci tí môžu utekať, môžu sa skrývať, ale ja nie. V tomto mám veľkú nevýhodu. Alebo si predstavujem ako kradnem s Frešu cigarety. Je to rovnaká scéna ako keď Kevin z filmu Sám doma ukradol zubnú kefku. Krádež škatuľky cigariet nie je nič hrozné, ide iba o priestupok. Musel by som ukradnúť toľko cigariet, aby škoda bola vyššia ako 266 Eur a nejaké centy. Vtedy by to bol už trestný čin. Alebo trestný čin by to bol vtedy, keby som sa do Frešu vlámal. Ale keď cigarety len uchytím z pultu a ujdem je to len priestupok. Tu by som sa síce mohol vyhovoriť, že som nechcel kradnúť, ale zabudol som si doma platobnú kartu, tak že by sa mi to nejako prepieklo, ale tie cigarety by som musel zaplatiť. Potom mám predstavy ako zabíjam ľudí robil som to v pc hrách rtr a gta. Sú to len predstavy a vždy udržím ten tlak a nejdem tých ľudí okolo mňa reálne zabíjať. Na udržanie tlaku existuje pomocná myšlienka. Ak máte predstavy, že by ste niekoho chceli zabiť, predstavte si ako niekto zabíja vás a či by sa vám to páčilo. Potom si predstavte že ste vo väzení, kde vás bijú a znásilňujú a dozorcovia podporujú tieto protiprávne aktivity. Predstavte si, že ste vo väzení bez mobilu a počítača. Tieto pomocné predstavy vedia odohnať zlú predstavu o zabíjaní. V druhom prípade ak ani to nepomáha a ste vo veľmi zlom stave že držíte v ruke nôž treba kontaktovať linku 155 a všetko oznámiť. Príde sanitka a odvezie vás na psychiatriu, kde sa budú vaše problémy riešiť liečbou prípadne elektrošokmi. Alebo obidvomi spôsobmi naraz. Je ťažké povedať, čo je lepšie či skončiť na psychiatrií alebo vo väzení. Lebo psychiatria je tiež svojim spôsobom väzenie. Má to jednu výhodu, že ak človek skončí na psychiatrií nezapisuje sa do registra trestov. No ak skončí vo väzení, v registri trestov je záznam. Možno keby Ivan zavolal na linku 155 a všetko oznámil, dostalo by sa mu pomoci. Alebo mohol v škole švihať nožom len tak naprázdno. Aj tak by sa ho všetci báli a nikto by si nedovolil sa k nemu priblížiť. Ak človek švihá nožom naprázdno medzi ľuďmi dopúšťa sa iba nebezpečného vyhrážania podľa § 360 trestného zákona č. 300/2005. Za to je podmienka alebo aj peňažný trest, ale väzeniu sa dá vyhnúť. Tu vidíte verejnosť, aký som dobrý právnik. Mám slepeckú palicu V podstate som ozbrojený každý deň. Je ťažké určiť, či by v trestnom práve bola slepecká palica považovaná za zbraň podľa § 122 odsek 3 trestného zákona 300/2005. Zbraňou je vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Slepecká palica by nedokázala človeku vážne ublížiť ako zbraň. Možno by vznikli nejaké modrinky, ale to je všetko. Horší prípad by bol, keby som mal teleskopický obušok, to je už zbraň. Rovnako za brane sa považujú pri spáchaní trestného činu všetky napodobeniny či hračkárske pištoľe. Rozdiel medzi predstavami a realitou je, že predstavivosť je neobmedzená a v predstavách možno robiť čokoľvek. Ja si predstavujem ako ma dievčatá fackujú, predstavujem si sex s osobami s ktorými v realite nikdy v živote mať sex nebudem. Jednak preto že sú to svine a nedali by mi a za druhé preto, lebo sú odomňa vzdialené asi 120 km. Jednoducho treba udržať tlak, to je všetko. Ak človek tlak neudrží má iba problémy. Predstavte si, že by som znásilnil nejakú babu. No čo by to bol za sex? Musel by som jej zavrieť hubu, celú ju zviazať a ona by sa aj tak bránila, keby som do nej pichal vtáka. To nepovažujem za sex. Ja chcem také dievča, ktoré je tiež nadržané rovnako ako možno aj ja a s ktorým si to užijem dobrovoľne. Alebo sú aj horšie scenáre takí negrofily. Najprv dievča zabije a potom ju znásilňuje. Nedokázal by som si užívať sex s mŕtvym dievčaťom. Mŕtvola mi nikdy nepovie či sa jej sex so mnou páčil. Keď už hovoríme o tom sexe mala by Matovičova vláda vytvoriť sexuálny zákon, kde by ženám a dievčatám bolo prikázané sexovať s tými, ktorí sex nemali alebo ho pre svoj handikep nikdy mať nebudú. Týmto by sa mala vláda Igora Matoviča zaoberať. Viete koľko je dievčat na mazorníku a žien a žiadna ma nechce fackovať tobôž už žiadna nechce mať so mnou sex. Keby taký zákon existoval, mohol by som ním dievčatá prinútiť, aby so mnou sexovali. Je pravdou, že existujú prostitútky, ale jedna prostitútka stojí minimálne 100 Eur na pólhodinu alebo na hodinu, to už presne neviem. Ja ako invalid nemám peniaze na prostitútku. A navyše sex s prostitútkou mi príde taký umelý, ona sa nevie tak oddať ako mazornícke dievča či žena. Prostitútka za deň urobí viac chlapov a tak sex vníma ako niečo bežné a chýbajú tam s jej strany emócie a úprimnosť.