tomoblogger.infoblog.sk

Je život dôchodcov a invalidov ťažký?

Publikované 09.07.2017 v 17:58 v kategórii o živote, prečítané: 41x

Ak ide o mňa, žijem zo sto Euro mesačne. Chvála bohu, mám akú-takú osobnú rezervu, na ktorú sa môžem obrátiť v prípade potreby. Spomínam si na minulosť, kedy aj môj otec žil zo sto Euro. Už po pár dňoch otravoval mamu, aby mu dala peniaze, lebo ich minul. ja som za celý čas nebol za mamou kvôli peniazom ani raz. To dokazuje, aký som výborný finančník a že si viem urobiť poriadok. Horšie je, keď mi do toho príde nejaký výdavok. Ako napríklad teraz. Odchod zo strediska na prázdniny, priniesol isté náklady. Balíky prevzal kuriér Dpd, pričom ma to vyšlo 16,50 Euro. 4,30 ma stála cesta domov, a do 10 Euro ma stál taxík, ktorým som išiel po balíky, po Mififikov. A hneď je 30 Euro v čudu. Samozrejme, že mi to narazilo rozpočet. Musím si požičať z vlastnej rezervy. A keď mi príde dôchodok, musím to z neho stiahnúť. Ale znovu budem mať narazený rozpočet. Chválabohu, že si požičiavam sám od seba, tým pádom ma nikto nenaháňa. Ešte ak sa mi podarí obmedziť cigarety, tak to bude výborné. No čo sa týka presných rozpočtov, najhoršie sú na tom nejaké výdavky navyše a rozhodovanie, či danú vec treba alebo nie. No keby som to veľmi potreboval, kúpil by som si to, čo by som aj prinajhoršom hladoval:). Ja som sa nenarodil nato, aby som sa niečím obmedzoval. Ale zatiaľ taká situácia nenastala. Musím vyhrať, aby sa o mne hovorilo, aký som úspešný a ako som sa aj napriek nepriazni osudu dokázal sám o seba postarať. A časom sa to o mne ude hovoriť, pretože budem mať toľko dôkazov na presvedčenie svojho okolia. Za seba ako za invalida, môžem skonštatovať, že sa mi nežije najhoršie, hoci uvítal by som 500 Eurový dôchodok každomesačne. No čo je 329 Euro? Zaplatím byt, hypotéku a iné náklady a ostáva mi 100 Euro mesačne. Ináč počul som, že sú ľudia, ktorým na mesiac ostáva menej ako mne. Chcel by som sa s nimi stretnúť, možno by mi ukázali, ako dokážu žiť celý mesiac z menšej sumy ako je 100 Euro. A žijú tak roky. Nato musí byť nejaký trik alebo tajomstvo. Alebo ich niekto dotuje z rodiny. Ak nie peniazmi, tak stravou určite. Podľa mňa je to o tom, aké má človek potreby či túžby. Ak si chcem zalietať napríklad lietadlom, tak budem šetriť, hoci žrať nebudem. Ak chce človek kvalitný liek, ktorý mu pomáha, ale je drahý, tak bude len šetriť. Jediné, načom človek môže šetriť, je na strave. Na ničom inom. Lebo nájom sa musí zaplatiť, plyn a elektrika takisto. O prípadnej hypotéke ani nehovorím. Tieto dôležité veci sa musia uhradiť. Preto som na takéto výdavky príliš ostražitý, aby boli uhradené. V mojom prípade neuhradiť nájom a minúť peniaze na niečo iné by bol môj koniec. A to si plne uvedomujem, preto som podnikol potrebné kroky, aby nájomné bolo riadne uhrádzané. Je mnoho invalidov a dôchodcov, čo sa sťažujú, ako sa hrozne majú zle. Z globálu aj ja sa mám strašne zle, lebo žijem zo 100 Euro mesačne. No na druhej strane, mi nepomôžu tieto sťažnosti, treba sa vysporiadať so stavom takým, aký je. Keď mám na mesiac 100 Euro, treba z nich vychádzať. A dúfať, že Fico v Januári čosi prihodí. Keby som konverzoval z Ficom na rovinu mu poviem, že tie starobné či invalidné dôchodky sú o ničom. Čo je to 329 Eurový dôchodok do piče, však keby aspoň 500 Euro mesačne bolo. Každému by sa ľahšie žilo. Starým ľuďom preto, lebo oni toho veľa nepotrebujú, míňali by na lieky. Ale fakt, čo mám známych všímam si, že oni toho veľa nepotrebujú. Starí ľudia nebažia po dovolenkách ako ja, menej jedávajú a pod. Samozrejme, je to individuálne, lebo v Ždiari som videl aj dôchodcov a prezradili, že si takto chodia každoročne užívať. Najlepší sú tí dôchodcovia, ktorí pchajú do ponožky. Ale verejne sa sťažujú, že nemajú čo jesť, že sa ťažko žije. A keď skapú, zrazu sa objaví pár desaťtisíc Euro. Alebo eštelepšie, pred smrťou ich o peniaze oberie nejaký podvodník:). Ja šetrím peniaze nato, aby som z nich mal úžitok. A nie, aby po mne komplet všetko niekto zdedil. Bol by som debil, keby som našetril pár desaťtisíc Euro, celý život by som si ich neužil a po smrti by mal radosť niekto iný. Tak to sa určite nestane. Ja zabezpečím to, aby ma bolo za čo pochovať, keby som náhodou umrel, čo sa stane cca o 40 až 50 rokov, lebo zdravie mi slúži.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?