tomoblogger.infoblog.sk

Kde sa lepšie žije? V rodičovskom byte alebo vo vlastnom?

Publikované 14.10.2017 v 21:51 v kategórii o živote, prečítané: 22x

No samozrejme, že vo vlastnom byte. Môžem si robiť čo chcem. Na druhej strane, ani v rodičovskom byte sa mi nežilo zle. Nemohol som sa tak túlať ako teraz a nemohol som si dať piva koľko chcem, ale žilo sa mi dobre. Bratia to porušovali a dali si piva koľko uznali za vhodné. Keď som zmaturoval, uvažoval som o vlastnom bývaní. Keby otcovi nedrbalo ešte stále bývam v rodičovskom byte. Po smrti rodičov by som bratov vyplatil a rodičovský byt by bol len môj. Samozrejme, situácia si žiadala iné riešenie. Teraz mám vlastný byt a žijem si ako chcem. Pivo si dám len sem tam. Ja nemám k alkoholu vzťah, že ho musím piť každodenne. Mne to netreba. Aj v rodičovskom byte sa dá bývať, ak je rodina normálna. No teraz, keď som zažil, čo je to vlastné bývanie už by som sa do rodičovského ani za boha nevrátil. A keby som náhodou osobne skrachoval, radšej pôjdem do nejakého podnájmu. Síce podnájmy veľmi neuznávam, pretože majiteľovi môže zadrbať a kedykoľvek ma z bytu vyhodiť, keď si zmyslí. Vlastné bývanie je vlastné bývanie. prídem si kedy chcem a nikomu sa nemusím spovedať. nemusím mať obavy ak by som skončil náhodou v podnájme, či si majiteľ nezmyslí vyhodiť ma. Preto je vlastné bývanie najlepšou možnosťou za akou sa každý chce vybrať. Sloboda volá a nezávislosť taktiež. Po vlastnom bývaní som túžil v piatom ročníku na základnej škole. Vtedy to boli len také predstavy. Veľmi vzhľadom ku školským povinnostiam nebolo času sa tým zaoberať. Vedel som len toľko, že aj ja chcem mať v živote vlastné bývanie. Byt, ktorý bude písaný len na moje meno. Splnilo sa mi to až po strednej škole. Veľmi som bol v otázke bytov skeptický. Kdeže ja našetrím toľko peňazí? Jedinou možnosťou bolo naozaj čakať len na smrť rodičov, aby byt prešiel na moje meno. Bratov, to by som vyplatil, s tým by nebol problém. U niektorých nevidiacich to aj tak je. Žijú s rodičmi do smrti a potom im rodičovský majetok zostane. Má to isté opodstatnenie, pretože v danom byte sa vyznajú, poznajú za tie roky okolie okolo neho. Ak zmenia bydlisko musia sa učiť všetko od znova. Myslím si, že ak je normálna rodina a nedochádza tam k zneužívaniu, týraniu či okrádaniu dá sa žiť aj v rodičovskom byte. Ale vlastné bývanie je lepšie. Ten, kto prekoná hranicu a spozná výhody vlastného bývania, už nikdy sa nebude chcieť vrátiť takpovediac pod niečiu kuratelu. Či už to bude k rodičom alebo ku príbuzným. Mne tiež, keby sa niečo napríklad stalo, nikdy by som nešiel späť k matke a ku bratom už vôbec nie. Zase by som si žil iba sám pre seba v nejakom podnájme. Spomínam si na minulosť, keď bratia chodievali na rôzne diskotéky a zábavy a ja som im vtedy strašne závidel. Závidel som im, že majú baby, že si môžu vypiť, skrátka, že žijú. Žijú tak, ako som ja nemohol. Ja som sa do daných podnikov nevedel dostať, lebo som nevedel cesty. Strašne ma v minulosti trápilo, že vidiaci ľudia si užívajú. Mama nespávala a čakala, kým sa vrátia. Jeden sa vrátil o 4. hodine nad ránom a druhý ešte neskôr. Ale mama sa preto trápila. Niekedy sa vrátili v celkom humornej nálade, takže nebol dôvod trápiť sa, že by zas vznikla nejaká zvada. Teraz keď bývam vo vlastnom mama nikdy nevie, kedy sa vyberiem niekam zabaviť sa. A tým pádom sa nemusí trápiť a spí pokojne. Práve preto by som s nikým nebýval, pretože ten druhý by sa stále trápil, kedy sa vrátim so zábavy. Takto, keď mám vlastné bývanie, nikto sa trápiť nemusí. Vidno, že vo vzťahoch chýba dôvera. No keby napríklad mama išla na zábavu bolo by mi to jedno. Nie je hádam sprostá vie ako sa má starať a keby niečo, tak mi zavolá na mobil, aby som konal, resp. vyslal príslušné hliadky na miesto. mama to nemala vo zvyku, ale vôbec som jej nebránil v živote keď ešte u mňa bývala. pri mne sa mala najlepšie, nechápem, čo jej preplo v bedni a začala robiť rôzne schválnosti. Teraz ani netuším ako žije. Dúfam, že nie je zneužívaná alebo týraná. neverím úplne svojim bratom a mám dôvodné podozrenie, že by ju mohli nejako zneužívať. možno od nej pýtajú peniaze. mamin byt nie je mojim bytom a mama nie je taká rázna, že by si dokázala chrániť majetok aj svoje práva. Ešte nikdy som ju nevidel v akcií, že by konala. Vždy ustupovala a nechala sa vydierať. Tým nechcem povedať, že by rodičia nemali pomáhať deťom. Ale odtiaľ potiaľ. Nech sa aj tá matka má dobre. Nie len pre deti všetko a jej ostane hovno. Ináč v koľkých rodinách takýto model funguje a nikto sa nad tým ani nepozastaví. U mňa vládne tvrdá politika, čo sa týka ochrany majetku. Som prísny a nekompromisný v tomto smere. keby v mojom byte bol niekto, kto tam nemá byť, zavolám políciu, nech ho zoberú. Teda ak sám dobrovoľne neodíde. Ja tiež tolerujem čo tolerujem, ale ak to presiahne hranice som nekompromisný. Moja matka taká nie je a o všetko by sa nechala okradnúť. To ma trochu štve, že sa robí veľkou hrdinkou, ale nemá na to.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?