tomoblogger.infoblog.sk

Má integrácia nevidiacich do spoločnosti zmysel?

Publikované 17.11.2016 v 01:10 v kategórii Život nevidiaceho, prečítané: 104x

Často uvažujem nad tým, či má integrácia nevidiacich do spoločnosti zmysel. Na jednej strane je fajn, že nevidiaci môžu študovať na normálnych stredných školách. Celá integrácia má však jeden veľký háčik. So zákona máme právo študovať, žiť medzi vidiacimi ľuďmi, ale s ľudského hľadiska sú nevidiaci odsunutí a doslova odkopnutí na vedľajšiu koľaj. Sledujem medziľudské vzťahy a strašne mi tento fenomén bije do očí. Môžeme si vziať ktorúkoľvek oblasť života nevidiaceho. Stredná škola: Aj tam si nevidiaci môže všimnúť, že sa k nemu spolužiaci nesprávajú rovnako. Osobne mi to bolo ukradnuté, mal som dvoch ľudí, s ktorými som si rozumel, to mi stačilo. Bežný život: Žijem v bytovke medzi ľuďmi. Vedia o mne, že existujem, že žijem. No nikto o mňa neprejavil záujem. A rovnakú skutočnosť si určite všimlo množstvo nevidiacich. Nie že by mi to ubližovalo, konštatujem to ako pozorovateľ. A čo je ešte zaujímavejšie, ani ku mne na návštevy do bytu nikto nechodí. V minulosti, keď som býval v rodičovskom byte sme sa ako susedia navštevovali. Sem tam určite. Vedel som, že sa môžem v prípade potreby na nich spoľahnúť, keby niečo. Napríklad raz sa v minulosti stalo, že mi suseda pomáhala so šporákom. No to boli totiž krásne devetdesiate roky a ľudia boli k sebe ľudskejší. Znovu zdôrazňujem, nieže by mi ubližoval súčasný stav, konštatujem to len ako pozorovateľ. A vonkoncom sa kvôli ignorácii mojej osoby okolím nemienim so svojho bytu sťahovať. Tento problém si určite všimlo množstvo nevidiacich. Osobne rád pozorujem tieto tzv. integračné problémy a hľadám na ne riešenie. Jednoducho, treba zmeniť myslenie spoločnosti vidiacich ľudí, inak sa nepohneme. Prečo nás vidiaci ľudia odmietajú? Môžem použiť množstvo teórií: 1. Vidiaci človek nemá o živote nevidiaceho ani šajnu. Na druhej strane každý nevidiaci má svoj štýl života. Prvým vážnym naštrbením susedskych vzťahov alebo akýchkoľvek vzťahov s okolím je, že sa nevidiaci nepozdraví. Vidiaci človek to vezme ako urážku na cti. Neuvedomí si, že nevidiaci sa pozdraví iba vtedy, keď sa mu pozdraví vidiaci. Druhou vecou je, že nevidiaci sa vzhľadom na svoj stav musia dištancovať od prác, ako je umývanie schodov či upratovanie snehu. Vidiaci to môžu brať ináč, nemusia vziať ohľad na slepotu. A znovu sa vzťahy naštrbia. Tretia vec: schôdze či spoločenské akcie Nevidiaci nechodia na domové schôdze, nechodia na určitú čas spoločenských akcii. Vidiaci ľudia to síce môžu brať ako ignoráciu so strany nevidiaceho. Pravda je taká, že nevidiaci z toho nič nemá. Načo pôjdem na schôdzu, keď na tie výkresy nevidím? Načo pôjdem napríklad so susedou do kina, keď s filmu ako nevidiaci nič nemám? Spomínam si, že keď som sa nasťahoval v roku 2011 do bytu, mal som v pláne zaklopať každému susedovi so slovami: „ Ja som váš nový sused“ Mame sa to nepozdávalo, že vraj sa to nepatrí. Tento scenár som videl v seriáli Panelák, keď sa Agáta nasťahovala. Urobila presne to isté. Kto má začať? Predstavme si vidiaceho suseda / vidiacu susedu ( myslenie). „ Mám si pozvať nevidiaceho?“ „ Čo s ním?“ Nepozná ani náš byt, do všetkého bude narážať, niečo rozbije, rozleje a pod. A čo keď má iné zdravotné postihnutie o ktorom ani neviem? Čo keď ho urazím, keď sa ho budem pýtať na možno nemiestne otázky? Vidiaci ľudia naopak neradi chodia do bytu nevidiaceho človeka. - Nemá tak super čisto ako my vidiaci, - Čo keď sa nás bude napríklad báť? Je to síce hlúposť, lebo keby sa nevidiaci bál, neotvoril by dvere. Raz som sa dopočul srandovnú príhodu, kedy sa jeden slabozrakí a jeden nevidiaci obviňovali s krádeží a rôznych priekov. Výsledkom však bolo veľké nedorozumenie, lebo nikto nič nikomu nespôsobil. Vidiaci ľudia by sa mali zaoberať otázkou, či sa nesprávajú rovnako? No osobne, keby som prišiel k niektorému susedovi, mohol by si pomyslieť, keby niečo nevedel nájsť: „ Ten slepý to asi nechtiac vzal“ Môže sa to nechtiac stať. Už som zažil situáciu, že som si obliekol nechtiac inú vetrovku a moja ostala na návšteve. Na pohmat sa zhodoval materiál. A všetko sa vysvetlilo bezprobléma. Skrátka, vidiaci ľudia si musia uvedomiť, že sú na tom rovnako ako my nevidiaci. Jediný rozdiel je, že my nemáme zrak. Aj nevidiaci vie komunikovať, smiať sa, hádať sa a pod. To isté vie aj vidiaci. Vidiaci ľudia nám musia dať šancu dokázať, čo v nás nevidiacich je. No nie spôsobom, aby znemožnili nevidiaceho. Jednoducho, treba dovoliť nevidiacemu predviesť svoje schopnosti. Osobne viem: Masírovať, opravovať počítače ( nie na 100 % ), naštartovať kosačku, naštartovať motorovú pílu, potlačiť osobné auto, Rúbať a píliť drevo a pod. Nikto doteraz moje služby nevyužil. Masáže občasne, ale ostatné vôbec nikto. No však, čoskoro príde riadna zima, možno ma niekto zavolá, aby som mu potlačil osobné auto :). Naposledy som tlačil osobné auto v roku 2000, dúfam, že som to ešte nezabudol :)

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?