tomoblogger.infoblog.sk

Mala by existovať psychiatria pre zdravotne postihnutých

Publikované 22.05.2018 v 02:09 v kategórii o živote, prečítané: 28x

Je mylné domnievať sa, že nevidiaci má rovnaku psychiku ako vidiaca osoba. Rovnako je mylné domnievať sa, že v prípade posudzovania psychickej poruchy či psychickej choroby sú iné príznaky u nevidiaceho a iné príznaky u vidiaceho. Tobôž je úplne iná psychika hluchého človeka a iná psychika je u hluchonemého človeka. V spoločnosti je veľkou chybou, že nie len nevidiacich ale aj iných zdravotnepostihnutých posudzujú psychiatri podľa noriem a tabuliek zdravých ľudí bez akéhokoľvek handicapu. Oboznámil som sa z dokumentom psychológia zdravotne postihnutých, dá sa to stiahnúť aj z internetu. Problémom je, že málo psychiatrov a psychológov je vedených k tomu, aby na tento zásadný dokument prihliadalo. Dokonca je tuším aj dokument psychopatológia zrakovopostihnutých. Napríklad: Mudr. Zuzana Kaperáková mi do správy v roku 2013 napísala, že vraj mám akútnu psychózu a alkoholickú halucinózu. Bol to totálny blud, lebo nikdy som nič také nemal. Vymyslela si to iba preto, aby ma mohla väzniť v nemocnici a podávať mi silné lieky, ktoré ma mali zavraždiť. Vôbec ju nezaujímalo, čo chcem, čo si myslím, nestála o moje vyjadrenie k celej veci. Našťastie mám druhý posudok, ktorý vyvracia všetky bludy Zuzany Kaperákovej. Našťastie som lieky Zuzany Kaperákovej vypľúval. A keby mi ich aj pichala injekčne ešteviac by si zavarila a mal by som pred úradmi pravdu, že ma zbytočne týrala. Nevidiacim ľuďom sa môže stať strašne veľa vecí a preto by mali byť ošetrovaní akútne a nie na uzavretom oddelení. Spomínam si na situáciu v roku 2012. Hral som sa v byte s korelou. Neviem čo jej to napadlo, ale ostala na koberci bez spievania len tak. Skrátka stúpil som na ňu. Korela strašne zapišťala a mne sa stalo niečo zvláštne. Ako keby som na pár sekúnd totálne stŕpol a prestal vnímať realitu. Našťastie sa všetko vrátilo späť. Korela Mififi sa iba poriadne vyplašil. Zrejme som mu stúpil len na chvost a nezranil som ho. Druhým príkladom bolo leto rok 2014. Keď mififi korela zomierala. Samozrejme, ešte žil a bol tak na 30% aktívny. Vzal som ho aj s klietkou na balkón. Po istom čase Mififi v klietke spadol a prestal sa hýbať. Chcel som tú klietku vziať a preniesť do izby, ale nedalo sa. Na jednej strane som cítil, že si nedám rady a tú klietku neprenesiem, nemohol som sa k nej ani priblížiť, sám netuším prečo. Na druhej strane som si uvedomoval, že Mififi nemôže ostať na teplom. Ak je mŕtvy rozloží sa a bude to ešte horšie. Nakoniec som si dal 1 tbl Magnézium 500 mg Po pár minútach som už bol odvážnejší. Vnikol som do klietky a drgol do Mififiho. Nechápal som, prečo som sa ho tak pred pár minútami bál. Však bol zlatý, bezbranne ležal, neďobal a ani netrepotal krídelkami. Bol mŕtvy. Druhé prekvapenie nastalo potom, keď som ho preniesol do izby aj s klietkou. Ten idiot o chvíľu ožil a začal sa v klietke blázniť. Tretia situácia: Keď som čistil žiletku od chlpov nechtiac som sa porezal. Na pohmat to nebola veľká rana, ale mne sa zdalo, že mi vytieklo veľa krvy. K tomu sa pridal silný pocit na odpadnutie. Kebyže si neľahnem, fakt ma niekde tresne. Tým, že som hľadal leukoplast, všade som zanechal stopy krvy. Keď mama prišla domov povedala, že to nebolo také hrozné, že to nebola ani veľká rana. štvrtá situácia: dňa Utorok 7.1.2014 som po 12. hodine náhle odpadol. Po prebratí stál brat Maťo v chodbe a moja mama bola pri mojej posteli. Trval som na privolaní záchrannej služby, lebo som si myslel, že umieram. Naozaj mi bolo zle, hoci som nechápal z čoho. Viem len jedno, že som vedomie stratil veľmi rýchlo a náhle. AKokeby som v sekunde zomrel, akokeby som dostal porážku. Keď som v roku 2012 odpadol pri odbere krvy, trvalo cca 10 sekúnd, kým som stratil vedomie. Teraz? nepamätaám si, čo sa dialo po odpadnutí, ale viem, že to prišlo tak náhle ako príde smrť na človeka, keď ju najmenej čaká. V nemocnici ma dali dokopy infúziami, ale nič mi nezistili. Dokonca mi nič nevraveli o tom, že by sa ma niekto pokúšal otráviť. Tým chcem verejnosti ozrejmiť, že zdravotne postihnutí majú svoj svet, svoje problémy vyplývajúce z ich zdravotného postihnutia. Preto potrebujeme vlastného psychológa či psychiatra. Mudr. Zuzana Kaperáková v Levoči mi nikdy nechcela pomôcť. Chcela ma prerobiť na niekoho, kým nechcem byť, chcela zo mňa tými vražednými liekmi spraviť niekoho, kým nie som. Chcela ma zavraždiť tak, aby som dokonca života trpel naozaj ťažkými depresiami z toho, že ma niekto väzní, týra a vraždí ma. To sa však nedá povedať o Mudr. Eve Suchánkovej Tá mi vyšla v ústrety, pomohla mi a zmiernila moje ťažkosti. Nesnažila sa ma prerobiť na niekoho, kým nechcem byť. Aspoň z jej strany som to necítil. Keby ma nenaštvala správou o akejsi sluchovej halucinácií, tak k v pohode. No pre jednu správu Suchánkovú nezavrhnem ako lekárku. Urobila s mojou osobou oveľa viac než špina mudr. Zuzana Kaperáková. Mudr. Zuzana Kaperáková ma chcela zavraždiť. Mudr. Eva Suchánková ma uchovala takého aký som. Vtedy som ešte netušil, že ma zhypnotizovala mgr. Martina Dianišková, aby som bol psychicky chorý. Vykašľal som sa na všetky lieky a zariadil si život podľa seba a práve tým som sa vymanil z hypnózy. Hoci aj u Suchánkovej som trochu nadobudol obavu, že pomaly ale isto chystá spôsob, ako ma zavrieť do nemocnice. Inakšie proti nej nemám nič, hoci ona sama určite vie všetky podrobnosti môjho prípadu, no ani mne a ani nikomu inému to nepovie. Jebal pes tajomstvo Suchánkovej a Martiny Dianiškovej. Však čo som stratil? nič. Mám peniaze, mám čo jesť, udržal som si byt, mám si za čo sem tam vypiť, potúlam sa a k lekárom chodím keď niečo reálne zistím. Nič som vlastne nestratil. Aj s mamou mám dobré vzťahy a vždy bude pod mojou ochranou. Záleží už len na nej či mňa múdreho požiada o pomoc. Alebo sa hlúpo vystaví nebezpečenstvu a zomrie. Mám dojem, že rodina mi množstvo skutočností tají, upodozrievajú ma, že všetko píšem na blog. Nechápu práva bloggera. A sú nasratí, lebo aj tak na všetko prídem:). Týmto článkom poukazujem na tieto skutočnosti: - Nevidiaci majú iné vnímanie ako vidiaci ľudia. Je pravdou, dokážeme veľa a vďaka moderným počítačom ešte viac. Dokážem sa o seba postarať, niečo navariť, poplatiť dôležité platby a pod. Je mylné, ak nás niekto vníma ako chudákov, ktorých treba obmedziť na spôsobilosti na právne úkony, len preto, že spoločnosť si stále namýšľa, že sme v ohrození a nič nedokážeme. Spoločnosť o nás nič nevie a preto toleruje psychiatrov, ktorí nás vraždia a chcú z nás urobiť niekoho, kým nechceme byť. Vyzývam štátne orgány, aby urýchlene konali a prešetrili prípad každého nevidiaceho z psychiatrickou diagnózou. Budú veľmi prekvapení z nových záverov. Je logické, že niekomu psychiater normálnou liečbou pomáha pri nespavosti ak zlyhajú vlastné alebo prírodné postupy. Je logické ak psychiater lieči človeka takým štýlom, že postupuje podľa želania pacienta. Mne sa na Zuzane Kaperákovej nepáčilo to, že ma liečila na to, načo sa jej chcelo. Keď som Zuzane Kaperákovej povedal, že mám vlastný byt a na účte cca 3000 Eur, odpovedala mi, že sú to moje paranoidné bludy. Vraj ja nevidiaci nemôžem mať byt. Hoci nechápem, čo je paranoidné na tom, že mám byt. Asi jejj za paranoidný pripadal názor, že ma tu týra a drží protiprávne. Ja nie som sviňa a viem sa odvďačiť lekárom, ale keď liečia to, čo potrebujem. Zuzane Kaperákovej sklapli pysky, keď sa od matky dozvedela pravdu, že som reálny vlastník bytu a že reálne dysponujem prostriedkami cca 3000 Eur. Na matke ma štvalo to, že vedela aký som bohatý a aj napriek tomu ma nechala na probstnerke v Levoči. Neposlala ku mne ani advokáta, ktorý by ma odtiaľ dostal. V Nedeľu 4.8.2013 ma mohli zobrať domov. Už tú noc by som tam prežil bez akejkoľvek traumy. Aj tak by som nemal inú možnosť. Platobná karta doma, Hotely zavreté, autobusy nechodili. Ale O 16. hodine som pokojne mohol vycestovať domov. Veď o 10. hodine síce niekto z rodiny prišiel, ale nemohli ma odtiaľ dostať. Psychiatrička si to veselo označí ako blud. Ešteže som Zuzane Kaperákovej nepovedal, že sa mi páči, keď ma baba fackuje. Určite by si ma na oddelení nechala dokonca života. Vôbec som z nej necítil ochotu pomôcť mi, všetko otáčala proti mne. Zato jedna sestrička sa mi tam strašne páčila. Ale tie tiež nedokážu udržať tajomstvo, preto som si od nej facku nepýtal. Všetko chodili žalovať sprostej doktorke. Na Zuzane Kaperákovej bolo zlé to, že riešila všetko podľa svojich ideálov a predstáv, správala sa ako boh. Ty budeš taký a budeš ako ja chcem a budeš sa správať ako si ja predstavujem. Toto bola celá Zuzana Kaperáková.