tomoblogger.infoblog.sk

Muž v Domažliciach postrelil dvoch policajtov a dobre urobil!

Publikované 14.04.2018 v 03:54 v kategórii o živote, prečítané: 21x

Včera ma zaujal prípad, kedy v čechách obec Domažlice postrelil muž policajtov potom, čo ho chceli vziať na psychiatriu. To, čo sa predtým udialo, novinári tvjoj neuviedli. Pri sledovaní celého prípadu sa mi vrátili spomienky na Levočské veznenie trvajúce od Augusta 2013 t.j. Nedeľa 4.8.2013 do Nedeľa 11.8.2013 do obedňajších hodín. Neľudské zaobchádzanie s ľuďmi, neprimerane vysoké dávky liekov, ktoré dušu skôr zabíjali, než by jej pomohli. Lekárka Zuzana Kaperáková do zdravotnej dokumentácie uviedla, vraj som bral iba 1 liek 3 krát denne. Pravdou je, že som bral 12 tabletiek denne. Samozrejme, že som ich svojsky odmietol a vždy to budem robiť pri ktorejkoľvek lekárke a každú lekárku psychiatrického odboru budem vláčiť po úradoch a súdoch len preto, lebo nelieči to, čo sám by človek potreboval, ale robia sa s ľuďmi pokusy. Samozrejme, všetky moje sťažnosti a podnety stroskotali na ľahostajnosti úradov, lebo úrad kryje celú psychiatrickú mafiu a polícia tiež podporuje zločiny proti ľuďom. Mám právo na svoje názory a veľa psychiatrických pacientov by mi dalo za pravdu. Ako to na Slovensku býva zvykom, nikto mi neuznal odškodné za ťažkú traumu, ktorá mi bola spôsobená a stačilo na to iba 7 podrbaných dní, aby som zomrel. Niššie vysvetlím. Niššie sa ešte k Levočskému teroru vrátim. Jednoducho nečudo, že ten chlap postrelil policajtov. Aká škoda, že tie svine prežili, mali zdochnúť. Vysvetlenie pre verejnosť: V zmysle § 6 odsek 9 písm. d zákona č. 576/2004 z.z o zdravotnej starostlivosti možno osobu zadržať aj proti jej vôli ak javí príznaky duševného ochorenia alebo hrozí zhoršenie jej zdravotného stavu ( jednoducho napísané). AK je osoba pod vplyvom alkoholu, robí výtržnosti a správa sa ináč ako v normále, možno ju zadržať aj proti jej vôli. To znamená, že v tomto bode žiadne práva pre ňu neplatia a je aj násilím povinná strpieť psychiatrické vyšetrenie. Pozor! Len psychiatrické vyšetrenie, hospitalizáciu má osoba právo odmietnuť alebo sa dožadovať aby o jej hospitalizácií rozhodol súd. Lekárom nič nepodpisujte sú to svine a hlavne psychiatri. Samozrejme mám na mysli ústavnú psychiatrickú starostlivosť, kde ľudí týrajú drastickými liekmi a elektrošokmi. Fakt som to videl na vlastné oči vedľa mňa ležal akýsi Braňo Hrivňák, ktorý bol elektrošokmi nadmerne týraný a celé dni z izby nevychádzal. Skrátka a jasne. Keďže niektorí pacienti vedia, aký teror ich čaká na psychiatriách, ako zbytočne dlho tam budú ležať, bude im obmedzovaná osobná sloboda, nebudú môcť mať hodinky, mobil, vlastné peniaze, rodina si ich nebude môcť prevziať domov a pod. Nečudo, že tento čech siahol po noži a bránil si slobodu. Navyše ubránil aj sám seba pred psychiatrickými perzekúciami. Úspešne sa zasamovraždil a gratulujem mu k tomu. A takéto šťastie želám všetkým, aby sa zasamovraždili, ak sú často protiprávne odvážaní na psychiatrie, kde zbytočne dlho ležia. Pri sledovaní tohto prípadu som sa zamyslel nad otázkou, kedy by som ja dopichal nožom policajtov? Strelnú zbraň zatiaľ nemám:). V podstate, keby som to aj urobil, mal by som dobrú obhajobu. Zničili ma práve ústavní psychiatri. Zabili množstvo ľudí a sú na to hrdí, takí hajzli vychovávajú deti. Najhorším paradoxom v Levoči počas môjho väznenia bolo, že tam zatvárali úplných chudákov. Opil sa v krčme, rozbil pohár. A keďže bol pod vplyvom alkoholu, lekárka Zuzana kaperáková rozhodla o najdlhšej možnej hospitalizácií, ako jej stanovujú limity poisťovne. Všetko som písal aj primátorovi Levoče, síce zatiaľ len mailom. Kontaktoval som aj prešovskú lekársku komoru, ale odpoveďe som sa nedočkal. Ľudia bránte sa proti psychiatrickým perzekúciám súdmi a zákonmi. A keď to už inak nejde bez váhania treba siahnúť aj po noži či inej zbrani! Však na vine je štát, ktorý podporuje neľudské praktiky psychiatrov. Ja sa domáham iba spravodlivosti, aby mi bola diagnostikovaná ťažká trauma, lebo vzhľadom na prežité v Levočskej nemocnici mám na túto diagnózu plné právo. Keby sa našiel normálny lekár a nie mafián čo špiny kryje priznal by mi ju. Na základe preukázaného by som sa mohol súdiť a vyhral odškodné, ktoré mi právom patrí. V zmysle § 2 odsek 10 zákona č. 576/2004 o zdravotnej starostlivosti liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu s cieľom prinavrátiť zdravie... Ani jeden psychiater sa nemôže teda vyhovoriť a Zuzana Kaperáková tiež nie, že nevedela, čo robí s mojou osobou, ako mi vážne ubližuje. Stále som sa jej sťažoval ale aj sestričkám ako mi je ubližované. Srali na mňa tak som sa vysral na ich lieky. Dokonca mi liekmi poškodili zuby za týždeň natoľko, že som kvalitnému zubárovi vyplatil 2000 Eur, aby som teraz mohol spokojne žiť. Samozrejme ja týraná obeť na nič nemám právo od tohto podrbaného štátu. Prečo ma vlastne uväznili? Len preto, že som využil svoje právo, privolal som políciu. Oni si povymýšľali, že vraj som ohlásil obmedzovanie osobnej slobody, čo popieram. Bol tam technický problém a nemohol som sa dostať z hotelovej izby. Normálna polícia by to posúdila ako nedorozumenie a zabezpečila by mi pomoc v zmysle, aby dvere niekto otvoril. Navyše mi bolo nevoľno, pretože ma akýsi čech vytiahol na svadbu ponúkol ma nápojom. AKo som zistil, že mi je nevoľno, kontaktoval som záchrannú zložku, hoci políciu. Policajti z Popradu to celé dodrbali. To, že zavolali sanitku v poriadku. Ale sanitka ma mala odviezť do Popradu, kde je najbližšia nemocnica. Nie do Levoče na psychiatriu. O všetkých mojich tvrdeniach sú zápisnice z trestného konania a moje výpovede. V Poprade sa mali urobiť toxikologické vyšetrenia, mali ma pustiť domov a čakať na výsledky. A oni kreténi nahovorili záchranárov, aby ma násilím vzali do Levoče. Aby som sa nemohol brániť právnymi krokmi nahovorili lekárke, aby do zápisnice uviedla, že som sa im vyhrážal a podobné hlúposti. Mysleli si, že sa poseriem a nebudem to vláčiť po úradoch. Lenže smola. Ja ako občan mám právo požadovať toxikologické vyšetrenia. Koľkí ľudia si zavolajú miesto polície sanitku a miesto sanitky políciu? Jeden muž, ktorý mal cukrovku a strácal vedomie namiesto sanitky privolal políciu. Prečo ho nezavreli do blázinca ako mňa? Realita na psychiatriách Končia tam vo väčšine prípadov ľudia, ktorí nie sú pre spoločnosť nebezpeční a tí, čo sú pre spoločnosť nebezpeční behajú po slobode a žiadna polícia ich nezadrží, lebo sa ich vyslovene bojí. Mňa nevidiaceho dosť týraného životom zadržali iba preto, aby polícia Poprad dokázala, aké som hovno oproti nim. Ibaže Polícia Poprad netušila, že som odvážny a budem sa v kauze tvrdo rýpať. Nech ma nenávidia lekári aj policajti mám ich u riti. Vážne mi ublížili a spôsobili mi ťažkú traumu. A ani jeden lekár mi ju nechce uznať. AKé boli predstavy o psychiatrií pred tým hrozným desivým zážitkom? Ako každý som si predstavoval, že tam končia ľuďia, ktorí urobia naozaj niečo vážne. Napríklad Opití rozbijú podnik, skrátka niečo vážne. Ja som na psychiatrií skončil iba preto, lebo som sa domáhal svojich práv a dovolil som si vysloviť aj svoj názor. A práve vďaka tomu ma odvrhla aj Únia pre nevidiacich a odmietla ma vziať na Reset 2014. Skrátka, v mojom prípade sa nič nestalo, išlo iba o výmenu slov. Nikomu nebolo ublížené a nikto nepodal trestné oznámenie ani oznámenie o priestupku zo zasahujúcich policajtov. Problémik bol v tom, že nemajú a ani nemali čo podať. Keby ma policajti bili protizákonne, a použil by som náhodou násilie, aj tak by som to vyhral. Bola polícia oboznámená s tým, že som nevidiaci, nevedel som,že ide o policajtov, zľakol som sa, že je to únos, tak som sa bránil. Dokonca, keď ma sprostaňa Zuzana Kaperáková väznila už po dovezení som zavolal hliadku mestskej polície, ale policajní mafiáni zariadili, aby druhá hliadka neprišla. Takže ma vlastne polícia neochránila pred týraním a pred únosom. Lekárka do správy napísala, že trpím psychotickou poruchou, ale ja disponujem posudkom od psychologičky Potengovej, ktorý psychotickú poruchu úplne vylučuje. Po hospitalizácií Bol som rád, že som na slobode. Hneď v prvý večer som si dal pivo akokeby sa nič nestalo. Ale stalo sa a veľa. Budem úprimný, vždy keď pijem svoje prvé pivo, neustále sa mi vynára predstava, že ma odváža sanitka, neustále vidím klietku do ktorej ma zavreli, neustále ma nútia jesť lieky, ktoré som chvalabohu nejedol. Skrátka už nemám pocit istoty a bezpečia v tomto štáte. Za každým, keď sa bavím vynorí sa mi predstava polície, všetko sa začne vracať a točiť nanovo. Dokonca kvôli tomu odmietam spať u mamy a u svojich kamarátov. Veď čo ak mi v noci zavolajú záchranku a ja budem mať v sebe nejaké pivo? Znovu ma odtrepú kdesi do Levoče či Bystrice či kerej riti. Mojou dobrou vlastnosťou je idealizmus a schopnosť snažiť sa žiť. Na jednej strane som cítil, že sa niečo stalo a je to vo mne dodnes. Následky ťažkej traumy. Na druhej strane som si pomyslel, že ak sa poddám nezískam nič. Začal som aktívne žiť, túlať sa užívať si život a podávať oznámenia proti tej lekárskej svini, ktorá mi tak ublížila. Neustále keď som v kontakte z políciou cítim pocit: Teraz ma idú zobrať a odvezú ma dokonca života kdesi preč. No zatiaľ sa tak nestalo. Skrátka a jasne: Tu vidíte, čo urobí krátka hospitalizácia na psychiatrií z človekom. Navyše, ak sa k nemu neodborne pristupuje. A to neplatí len pre nevidiaceho ale pre všetkých. Zrejme je to tým, že mne a inej obeti, ktorú tu spomeniem nič nebolo. Aj Ondreja Lakatoša na psychiatriách tak utýrali, že bude mať zničený celý život. Nepovedal mi síce o tom, ale stačí mi vidieť jeho príspevky na jeho sociálnej sieti. Ale netuším, či sa Ondrej Lakatoš súdi z psychiatrami. No ja sa budem domáhať svojej pravdy. Lekárka Zuzana Kaperáková mi ublížila úmyselne, lebo zákon definuje, že liečba je vedomé ovplyvňovanie zdravotného stavu. Tam sa nedá vyhovoriť, že nevedela som, netušila som. Našťastie som taký aktívny a všetko dokážem potláčať. Ani po tomto úprimnom článku ma žiadny lekár nemôže obviniť a pridať mi inú psychickú chorobu. Musí mi odklepnúť ťažkú traumu, lebo nič iného mu neostáva. A k tej traume sa pridala aj sviňa Martina Dianišková a prehĺbila mi ju. Susedia ma chcú vyštvať z bytovky, hoci mne je na mazorníku dobre. Oznamujem všetkým. Ak ma vyštvete z môjho bytu vďaka psychiatrickým sviniam a elektrošokom do iného miesta, ja sa preberiem, prídem na to, že ma niekto okradol o byt a narobím v tom novom meste či mieste taký bengál, možnože aj zabijem človeka a budem na to hrdý. Budem menovať nevidiacich, ktorých netýra ani suseda Dianišková a ani iná psychiatrrická mafia: Erika Bursová, žije sama nikto ju na psychiatriu nezavrel. Privolám si ju za svedka, že nie som ťažký schizofrenik, akého zo mňa chce spraviť sprostá suchánková a Martina Dianišková. Peter Nedorost, žije tiež v byte, je slobodný a na psychiatriu ho nikto nezavrel, predvolám si ho tiež ako svedka v prípade potreby. Veghová Eva, múdra učiteľka, ktorá ma chápe a ktorá na mojej osobnosti videla, aký som ťažko týraný, tiež si ju predvolám ako svedka v prípade potreby. Aj psychologičku potengovú si predvolám. a kopu ďalších svedkov, ktorí ma ochránia pred budúcim psychiatrickým terorom. Ja mám u riti, aký zdravotný stav majú ostatní moji členovia rodiny. Ak je niekto z mojej rodiny fakt schizofrenik, nedovolím, aby som ním bol aj ja. Lebo všetko, čo sa okolo mňa udialo svedčí o podvode zo strany Suchánkovej a spol. urobiť zo mňa schizofrenika. Jedno viem iste, že toto žiadny psychiater neodklepne v mojom prípade ani keby mal 4 promile. Vyzývam všetkých aby rešpektovali, že chcem žiť na Mazorníku a ostanem tu bývať, čo sa poserie moja rodina, sprostá Suchánková a všetci. Ja sám rozhodnem, kedy sa odsťahujem a či sa vôbec odsťahujem. Iným nevidiacim rodiny nerozkazujú a ak aj áno, chápu ich obranu. AJ my nevidiaci máme právo na slobodu, prestante nás všetci týrať. Vonkajšie okolie Mnohí ľudia mi nebudú rozumieť a s tým počítam. Veľa ľudí nikdy na psychiariách neležalo. A ak aj malo skúsenosť z psychiatrom, tak len z ambulantným. A medzi ústavnou psychiatriou a ambulantnou psychiatriou je veľmi veľký rozdiel. Málokto sa verejne pochváli tým, že bol týraný, že mu bolo ubližované. Ja som v živote veľa stratil, dokonca nepoznám pocit hanbiť sa za niečo. A čím viac mi je ubližované takýmito psychiatrickými perzekúciami, tým viac sa budem cítiť ukrivdený a budem sa neustále dožadovať spravodlivosti. Je pravdou, že som aktívny a úžasný. Verejnosť pochopte, že mojou vlastnosťou nie je poddať sa traume. Z traumou treba žiť, ale na druhej strane treba bojovať aj za spravodlivosť. Koľkokrát som chcel ísť za nejakým psychiatrom, aby mi pomohol, aby napísal pravdu o zločine, ktorý sa mi stal, nech mám dôkazy pre súd. No blokovalo ma jedno. Pôjdem za psychiatrom a on ma zavrie do nemocnice možno aj dokonca života, len aby bola zachránená sprostá Zuzana Kaperáková. Múdry lekár aj napriek mojej osobnosti by odhalil ťažkú traumu a dal by mi za pravdu. Už chápem, čo znamenala snaha Martiny Dianiškovej a Evy Suchánkovej. Martina Dianišková ma hypnózami dostala k Suchánkovej, aby došlo k podvodu. Teda, aby Zuzana Kaperáková bola zachránená a nebolo možné na ňu podať žalobu. Suchánková mi nechcela pomôcť v takom zmysle v akom mi mala pomôcť. Mala napísať do papierov ťažkú traumu. Suchánková však aj napriek tomu, že videla, aký som traumatizovaný, úmyselne mi predpísala Frontín, aby zahladila dôkazy zločinu kolegine Zuzany Kaperákovej. Možno mi na jednej strane chcela pomôcť, ale na druhej strane zachránila vrahyňu nevidiacich. A tým ma chcela dohnať ku samovražde, lebo vlastne vďaka Eve Suchánkovej a Martine Dianiškovej mám menšiu šancu vyhrať na súde odškodné, ktoré mi právom patrí. Sú lepší lekári ako Suchánková a tým sa zverím. Tým ukážem všetky dostupné dokumenty, nech vykonajú spravodlivosť. Nech mi napíšu do papierov čistú pravdu, že mám ťažkú traumu, ktorá je spôsobená hospitalizáciou v Levoči na psychiatrií z augusta 2013. Suchánkovej pomoc už v tomto prípade odmietnem, lebo chcem spravodlivosť, bol na mne spáchaný zločin a Suchánková spoločne s Martinou Dianiškovou zahladila dôkazy, aby Mudr. Zuzana Kaperáková mohla ďalej duševne vraždiť a týrať nevidiacich, ktorí sa ocitnú v Levoči čo i len na návšteve. Veľmi ma hnevá, že ma nenavštevujú novinári, že mi nechcú pomôcť žiadne občianske združenia, prosto nikto. Niekedy nadobúdam dojem, že Suchánková so mňa urobila totálneho kokota, aby som nemal právo dožadovať sa pred orgánmi spravodlivosti. Ibaže ja viem, čo Suchánkovú kompletne prelomí, jej sprostosti, ktoré popísala stratia váhu. Musí byť niekde jeden fakt múdry a šikovný lekár, ktorý mi konečne dá za pravdu, lebo ja ju aj naozaj mám. Som ťažko traumatizovaná osoba a chcem spravodlivosť. Ďalej budem od štátu požadovať, aby ľudia neboli takto týraný na psychiatriách. Keď chce zdravotná poisťovňa šetriť, nech zatrhne limity psychiatrom, ktorí väznia ľudí. Ja som písal aj na poisťovne, aj na protikorupčné oddelenie. Už či niečo preverili alebo urobili to neviem. Treba zastaviť tieto podvody. Zastávam názor, že veľa vecí sa dá vyriešiť v dnešnej dobe ambulantnou formou. Na druhej strane však Suchánkovej poľahčujúcou okolnosťou je fakt, že mi vychádzala v ústrety. Kým v Auguste 2017 nenapísala do správy sprostosť, ktorá ma od nej totálne odradila. Tým som dokázal, že ambulantná starostlivosť je prospešná, v správach sa píše, že pomoc som vyhľadal sám. Celej vláde dokážem, že hoci sme nevidiaci nepotrebujeme políciu, ktorá by nás pchala do psychiatrických liečební. Samozrejme, vtedy som ešte netušil, že ma hypnotizuje suseda Martina Dianišková, aby zničila spoločne so Suchánkovou snahu o dosiahnutie spravodlivosti. Ja sa nehanbím, keď budem mať napísané v posudku, že som ťažko tramatizovaná osoba. Nemám sa prečo hanbiť, lebo je to pravda. Zabilo ma 7 dní, 7 podrbaných dní, ktoré som v Auguste 2013 strávil v Levoči na psychiatrií. link: https://www.hlavnespravy.sk/v-azylovom-dome-v-domazliciach-strielal-zrejme-psychicky-chory-muz/1367640