tomoblogger.infoblog.sk

Nebojte sa psychiatrických perzekúcií: dozviete sa o nich pravdu

Publikované 27.08.2017 v 02:38 v kategórii o živote, prečítané: 38x

Niektorí ľudia sú väznení a protiprávne udržiavaní na psychiatriách, hoci nespáchali nič vážneho. Majú iné náboženské, politické presvedčenie, veria v duchov v rôzne mistiky a pod. Nič sa nedeje, kým s tým nechodia na verejnosť. No akonáhle niekto prezentuje svoje názory a túžby tak ako ja, stáva sa obeťou psychiatrických perzekúcií. Pozor! to neplatí ak na vás niekto pácha hypnózu a rôzne pokusy ako Martina Dianišková páchala na mne, od jej účinkov vás uchráni len ambulantný psychiater. To je v poriadku, lebo nie ste tam dovlečený nasilu, dostanete sa tam len vďaka vašej dobrovoľnosti. Psychiatrická perzekúcia je javom, kedy sú osoby zadržiavané na psychiatriách niekoľko týždňov. Mne sa stala posledná perzekúcia v roku 2013 v Levoči, ktorá mala trvať 2 týždne., chvalabohu vtedy sme s matkou normálne vychádzali a tak podpísala reverz, ktorý mne tá lekárska špina nedovolila podpísať. Samozrejme vo veci ďalej podávam podnety a sťažnosti. Nenechám sa týrať. Výsledkom týždňového väznenia bola skutočnosť, že lekárka mi nič nezistila teda okrem Hystrionskej osobnosti. Väznila ma iba preto a chcela napchávať liekmi, aby násilím zabila moju duševnú integritu, prerobila moje náboženské či politické presvedčenie. Pokiaľ viem, lekári majú ľudí liečiť, nie ich násilím prerábať. Popritom táto psychiatrická perzekúcia bola zbytočná, pretože ja som nikomu neublížil, nespôsobil som žiadne škody. Viem to preto, lebo nikto sa náhrady škody nedomáhal. Skrátka stal som sa pokusným králikom Zuzany Kaperákovej. Ibaže tá špina nevie, že som jej lieky vypľúval do hajzlu, lebo mi skôr škodili ako pomáhali. Cítil som, že ma zabíjajú. Neprinášali mi prospech. A keby mi ich chceli pichať injekčne, radšej v budúcnosti spácham trestný čin či už ublíženia na zdraví, skrátka urobím takú vec, aby na danú psychiatriu prišla polícia. Stačilo by napríklad rozbiť sklené dvere, ktoré mali v Levoči. Držať niekoho z personálu ako rukojemníka. Prosto spraviť nejaký škandál, aby sa polícia a novinári rozhýbali. Domáham sa spravodlivosti štátnou cestou a čo z toho? Takmer každý orgán schvaľuje neľudské konanie lekárky Zuzany Kaperákovej. Hoci žiadnému úradníkovi by sa nepáčilo, keby s ním bolo tak zle zaobchádzané ako so mnou. Jediná možnosť brániť sa je po vyslobodení. Vonku v bezpečí možno podávať sťažnosti a podnety na všetky možné úrady. Prípadne domáhať sa žalobou na súde o náhrade nemajetkovej ujmy za to, že ako pacient nemohol využívať svoje občianské a ľudské práva. problémom je, že naše právo zatiaľ nedokáže vyčísliť ujmu na právach. Sú v zákonoch o tom teoretické zmienky, ale prakticky sa veľmi ťažko uplatňujú. Teda vymožiteľnosť práva je na Slovensku úbohá v tejto oblasti. Na ako dlho ma môžu na psychiatrií zadržať? Priemerná dĺžka je 3 týždne. Netreba zabúdať aj na to, že pacient má svoje práva, ktoré sú mu však v psychiatrických nemocniciach marené. Lekárska špina Zuzana Kaperáková mi tvrdila, že mi nedovolí podpísať reverz, pretože podľa jej názoru nemám súdnosť. Samozrejme, že si to vymyslela bez akýchkoľvek vyšetrení a podkladov. Nesúhlasila ani s privolaním právnika, hoci psychiatrický pacienti majú na právnika právo. Rovnako nesúhlasila ani s preložením na najbližšiu psychiatrickú nemocnicu blízko môjho bydliska. V mojom prípade je to Banská bystrica. Upierala mi prístup k mobilu, hodinkám, k osobným peniazom. Hoci tým porušovala ústavu a iné zákony, ktoré sú nadradené rôznym interným odporúčaniam nemocníc. O všetkých týchto skutočnostiach vie: ˇÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou číslo 37 609/2015 a číslo 52 772/2015. Ktorý konanie lekárky označil za normálne a ľudovo povedané odobril takúto neľudskú zdravotnícku starostlivosť. Rovnako o celom prípade vie aj polícia či Okresná prokuratúra Brezno číslo konania 1 Pn 388/16/6603-3 Okresná prokuratúra Spišská nová ves, číslo konania 1Pn 1177/16/8810-4. Síce vyšetrovateľ moje trestné oznámenie pre obmedzovanie osobnej slobody zamietol, nevadí, podám nové, pohrabem sa v trestnom zákone. Najsmutnejšie je, že Levočská lekárka nebola ani vypočúvaná ako účastník trestného konania. Na polícií v Levoči som sa dozvedel skutočnosť, že ona vraj nevie, že som proti nej podal trestné oznámenie. To je sila čo? Lekárska komora sa zatiaľ nevyjadrila. V zmysle zákona o sťažnostiach číslo 9/2010 má najdlhšiu lehotu na vybavenie sťažností 90 dní. Skrátka, ak ma znovu prípadne perzekuujú, všetko zopakujem. Podnety, trestné oznámenia a sťažnosti dookola. SO mnou nikto nebude protiprávne nakladať, zvlášť ak sa mi to nepáči. A navyše keď s tým nesúhlasím. Zákony sú trhací kalendár? Mňa by zaujímalo, prečo neplatia práva pre pacienta rovnako nie len na psychiatrií, ale aj na iných oddeleniach? Na iných oddeleniach čo som ležal sa ku mne správali milo, nebránili mi používať ani mobil a ani hodinky. Ja jebem argumenty typu, že je to psychiatria. Nech sú tam zatváraní iba takí čo o sebe naozaj nič nevedia, čo sa nedožadujú práv. Mne mala tá Levočská krava povedať narovinu, čo si myslí, prinajhoršom predpísať lieky, ktoré by som nikdy nebral všakže a poslať ma domov. Nie ma väzniť a týrať celých 7 dní. Dokonca som nemohol piť ani kávu, pretože mi ju nedovolila kúpiť si. Nemohol som si vziať pôžičku od nebankovej spoločnosti, ktorá má bezplatnú infolinku. Tak ja svojprávna osoba si nemôžem požičať peniaze? To sa dalo veľmi ľahko zrealizovať a nebankovke by som po hospitalizácii peniaze vrátil. Skrátka proti psychiatrickým perzekúciám sa dá bojovať len oznámeniami a sťažnosťami. Tí, čo sú spokojní sa sťažovať určite nebudú. No je veľká kategória aj takých, čo sa chcú sťažovať ale boja sa. Moju mamu štvalo, že proti Levočskej lekárke podávam podnety, nepáčilo sa jej to. Nechápem, čo mamu tak na tom mohlo štvať. Podľa jej vyjadrenia mi ublížené nebolo. Ďalej som sa s ňou o tom nebavil. Lebo prirodzený zákon je taký, že matky nerozumejú svojim deťom. No chcel by som vidieť mamu, čo by hovorila, keby ju pustili z Levočskej psychiatrie. Robila by presne to isté čo robím ja už niekoľko rokov. Domáhala by sa spravodlivosti. Každý by sa správal rovnako. Moja mama je takpovediac stará škola a nech by jej bolo akokoľvek ubližované, úradne by sa nebránila. presne toto robí z ľudí kresťanstvo. Robí z nich duševných masochistov či ako to mám nazvať. A tým trpí mnoho rodín, ktoré majú svojich členov v ktorejkoľvek psychiatrickej nemocnici. Veria v to, že lekári vyliečia, pričom lekári urobia veľké hovno. Veľmi málo prípadov zachránia. A nato aby ich zachránili museli by byť veľkí a chápaví odborníci. Ja verím tomu, že pacienta možno liečiť aj za podmienok, že budú dodržiavané jeho práva a nič mu nebude upierané. Na psychiatriu by mali zatvárať naozaj nebezpečných ľudí. Tí, čo ležali so mnou v Levoči v roku 2013 boli padavky, ľudia bez vôle a odvahy. Pokojne ich mohli liečiť aj ambulantne, nebol dôvod ich tam držať. No treba robiť podvody. A okrádať zdravotné poisťovne. To je na Slovensku pravé orechové. Psychiatrická perzekúcia zabíja Vytrhnutie človeka z jeho stereotypu môže viesť následne k samovražde. Predstavme si situáciu, že na psychiatriu zavrú nejakého manažéra, ktorý sa tam ocitne s rôznych dôvodov. Ak ho pustia po troch týždňoch, môže sa rovno zasamovraždiť, pretože by mu vznikli hrozné škody na obchodoch, krachlo by niekoľko firiem. Aj mne mohla vzniknúť psychiatrickou perzekúciou vážna psychická trauma. V byte som mal Miša Korelu. Viete čo by sa stalo, keby som vtedy nemal mamu? Mišo by bol už dávno mŕtvy, rozložený len kvôli lekárskej piče z Levoče, Zuzane Kaperákovej, ktorá je taká bezcitná. Poslal by som jej tú mŕtvolu poštou krave. Aj keď asi by sa to nedalo. Týždňová mŕtvola musí hrozne smrdieť. Ja len dúfam, že Zuzana Kaperáková nemá deti, lebo ak ich má, podám podnet na sociálke. Ako taká bezcitná despotka a špina môže vychovávať deti? Mal som byť vypočutý! Prekážalo mi, že ma nikto objektívne nevypočul a pravdivo nespísal moju výpoveď. Zuzana Kaperáková bola taká špina, že keď som jej povedal, že som vlastníkom bytu, na to mi odpovedala, že sú to moje bludy. Hoci list vlastníctva by dokázal moju pravdu. Rovnako sa Zuzana Kaperáková mohla informovať na príslušných orgánoch, či sú mnou uvádzané údaje pravdivé. Zuzana Kaperáková sa mohla aj u mojej matky informovať, čo je pravdy na údajoch. Ale ja som bol plne pri zmysloch a dobrá psychiatrička keďže sa za takú prezentuje mala vedieť rozlíšiť, čo je pravda a čo nie. Mala dať všetky skutočnosti preveriť. Prišiel by som o svoje osobné veci Ďalšiu škodu by mi Zuzana Kaperáková spôsobila svojim väznením. V hoteli v roku 2013 som mal Notebook a osobné oblečenie. Možno že by mi to hotel zaslal kuriérom. Ale kde mám brať istotu, že to hotel aj naozaj urobí? Dovolať by sa mi nedovolali, keďže mi bolo bránené pristupovať k vlastnému mobilu. Psychiatria musí, keď uväzní človeka dovybavovať aj tieto záležitosti. Čo keby som nemal rodinu? Kto by sa postaral o Miša korelu? Kto by zabezpečil odvoz papagája kamsi, kde sa o neho postarajú? Keby došiel môj právnik, dalo by sa to vybaviť. Hoci skorej by som mu prikázal vybaviť, aby tým lekárským kurvám vysvetlil moje práva a dohliadol na ich dodržanie. Išiel by som domov a jebal na celú Levoču aj sprostú lekárku. No o Mififiho by som sa postaral. Však to by bola pre mňa vážna trauma, keby som otvoril dvere bytu a mififi by bol mŕtvy a rozložený. To si neuvedomujú štátne orgány, ani nikto do piče? Tak potom čo sme to za ľudskú spoločnosť? Na jednej strane psychiatri chcú liečiť ľudí, na strane druhej im spôsobujú hlboké traumy. Nad majetkom by musela byť kontrola právnika, či nevznikajú dlhy. V mojom prípade ma upokojovala skutočnosť, že to mám ošetrené aj bez právnika. Skrátka psychiatrický personál musí veľmi zmeniť prístup a upustiť od starých komunistických metód. Teraz sú práva prvoradé. O tom, aké opatrenia by mal štát zaviesť proti psychiatrickým perzekúciám budem pojednávať v inom článku.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?