tomoblogger.infoblog.sk

Nedal by som sa ošklbať!

Publikované 04.11.2017 v 16:02 v kategórii o živote, prečítané: 27x

Zaujal ma prípad, kedy 6 psov ušlo a smrteľne ublížili mladému ornitológovi. Majiteľ psov pred súdom vinu priznal. na prvý pohľad to vyzerá, že všetko ide tak, ako má. Ale vdova robí prieky. Tá tupaňa žiada odškodné 100000 Euro + uhradenie nákladov na pohreb. To, že majiteľ súhlasil, že uhradí náklady za pohreb chápem. Ale on súhlasil aj s úhradou sumy 100000 Euro. Toľko by som nezaplatil nikomu. Spomínam si, že som čítal rozhodnutie krajského súdu v banskej bystrici, ktoré pojednávalo o vražde. Teda o úmyselnom usmrtení a nie o usmrtení s nedbanlivosti. V danom prípade vdove schválili úhradu nákladov na pohreb a nemajetkovú ujmu vo výške 20000 Eur. Ibaže v tomto prípade išlo o usmrtenie z nedbanlivosti nebola to nikoho chyba a žiadať 100000 Euro sa mi zdá veľa. A ten majiteľ či už je idiot alebo sa nechal príliš uniesť emóciami povedal, že si vezme pôžičku, aby tých 100000 Eur zaplatil. Ja keby sa to stalo mne, tak to nechám na súd. Určite jej odškodné 100000 Eur neschváli. A toľko by som ani nezaplatil. Tá poškodená buď koná na základe emócií alebo je to vypočítavá mrcha. Zomrel mi muž, tak tento nech cvaká. Ja by som mal lepšie riešenie. Nech sa s tým chlapom namiesto súdenia ožení. Jej synček bude mať nového otca a ona bude mať nového manžela. Jozef eutanoval syna Iste si spomínate na kauzu, kedy Jozef usmrtil svojho ležiaceho syna Dominika. A to počas toho, ako manželka a zároveň matka ležala na Levočskej psychiatrií ( túto informáciu uviedla v relácií V siedmom nebi). Mne sa na celej veci nepáčilo, že všetko zvalila na svojho manžela. Že je on zodpovedný za všetko nešťastie a aj za to, že ležala v Levoči na psychiatrií. Teda, keď sa udalosť stala manžel bol doma so synom sám. Ja plne schvaľujem jeho čin, že usmrtil prakticky mŕtveho človeka. Však ten chlapec sa ani nehýbal, nedýchal sám iba za pomoci prístrojov. Ja mať také decko šmarím ho do ústavu a sem tam ho budem chodiť navštevovať. Na matke toho syna sa mi nepáčilo a hovorila to aj pred Vilom Rozborilom, že byt mala vďaka chorému Dominikovi a po jeho smrti zrejme zanikol nárok. Nepriamo priznala, že jej vyhovovalo, že je invalidný. Bolo z danej reportáže cítiť, aká je vypočítavá, že radšej bude držať doma totálneho retarda a sama vo svoj prospech nakladať s jeho financiami, ako keby toho chudáčika nemohla dať do ústavu. To je fakt neetické zneužívať zdravotne postihnutého len pre jeho financie. A ktohovie koľkí to robia? Koľkí si "vážia" svojich postihnutých členov rodiny len preto, že môžu z nich ťažiť. Podobné prípady boli známe aj pri starých rodičov, ktoré zneužívali kvôli financiám vlastné deti. Niekedy mi to pripadá, že človek sa rodí preto, aby mohol byť zneužívaný. A je úplne jedno o akú situáciu sa jedná. Však tá matka toho Dominika si žila ako v raji. Syn dôchodok nepotrebuje, tak mu ho vezmem a prilepším si tak k platu. presne takto si určite pomyslela a tak aj urobila. jej bolo príjemnejšie držať takého chorého dospeláka doma, aby z neho mohla bohatnúť a mať finančný prospech. Chudák manžel sa už nemohol na to dívať a chlapca eutanoval. Možnože celá kauza má iné pozadie. Ale keď som počúval tú ženu a jej verziu, vyšlo mi práve to, že je strašne vypočítavá. V živote som mal možnosť osobne stretnúť pár mentálne postihnutých dospelých ľudí. Strašne sa čudujem tým rodičom, že to nešmaria niekam do ústavu. No ja mať takého člena rodiny, šmarím ho do ústavu a na víkendy si ho budem brávať domov. Toho dospelého čo som poznal, on ani nerozpráva, tlieska a robí také zvláštne zvuky. Dýcha síce sám, ale vôbec nič nedokáže. Dokonca ani zájsť na wc. Strašne sa jeho matke čudujem, že ho nedá kamsi do ústavu a že sa s ním takto trápi. Však to tú matku musí poriadne vyčerpávať. Ja chápem tie hovädiny, že sa treba obetovať. Ale podľa mňa obetovať sa treba iba vtedy, keď to má zmysel. Podľa mňa on ani takmer nič nevníma, jemu by bolo aj tak jedno, kde je. Ja keď ho stretnem v prameni a sme chvíľu spolu, tak je to sranda, lebo sa mi páči ako tlieska. Ale úprimne, mať ho doma celý čas a starať sa oňho nonstop 24 hodín pritom nenastane žiadna zmena, prestalo by ma to baviť. Dal by som ho do ústavu a chodil by som poňho, keby som mal čas. Však koniec koncov v tom ústave tak či onak časom skončí. Stačí, že sa jeho matke napríklad čosi stane a o problémy je postarané. Aká škoda, že sa to nedá vyliečiť. Bol by z neho súci chlap. Takisto prípad eutanovaného Dominika. toho by som tiež dal do ústavu. Samozrejme, verejne sa všetci z rodiny tvária, akokeby sa bohviečo stalo. pritom vo vnútri si určite želali chvíľu pokoja bez neho. Ono je iné, keď sa niekomu pomáha a vidno zlepšujúce sa výsledky. Ale keď sa o niekoho treba starať do smrti nonstop bez akejkoľvek zmeny k zlepšeniu, tak v tejto obeti pre niekoho nevidím význam. linka https://www.cas.sk/clanok/613990/manzelka-na-smrt-dohryzeneho-ornitologa-petra-34-drsny-odkaz-majitelovi-svorky-psov/

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?