tomoblogger.infoblog.sk

Nevidiaci nemá priateľov

Publikované 07.11.2017 v 21:52 v kategórii Život nevidiaceho, prečítané: 43x

To, že v živote ako nevidiaci nemám veľa vidiacich priateľov, s ktorými by som si rozumel, bavil sa, či sedel pri káve alebo pri pive by som ešte akotak dokázal pochopiť. Problém je, že nemám ani nevidiacich priateľov, lebo ma úmyselne odstrkujú a robia zo mňa menejcenného. Tento jav sa dial nie len na základnej škole, ale v poslednom čase sa deje aj na stredisku. Istý čas som s kamarátom Rasťom ráno v spoločenskej miestnosti pil kávu a pokecali sme si. Teraz ho to ani nenapadne. Keď ho niekam volám, tak nejde. A iní nevidiaci, ktorí sú na stredisku sú buď uzavretý alebo vekovo mi nesedia. Skrátka zažívam presne to, čo na základke, že takmer nikto o mňa nejaví záujem. Alebo ma akotak toleruje len preto, lebo ma musí vo svojej blízkosti na stredisku tolerovať. Tí nevidiaci ľudia sú fakt zvláštny. Povedal by som, že až totálne šibnutí. Im nikto nepovedal, že človeka treba brať takého aký je. Baby na stredisku medzi nimi aj moje spolužiačky alebo lepšie povedané spolufrekventantky sú také sprosté, že ma nezavolajú medzi seba. Pritom spolužiaka Roba vkuse ťahajú na dievčenskú izbu a o Rasťovi ani nehovorím. Rasťo má v sebe iskru aj akčnosť, ale Robovi toho strašne veľa chýba, povedal by som, že je to totálny dement. A vidíte, dal sa dokopy s Andrejou, ktorá má 46 rokov. Podľa mňa sa len kamarátia. a pomáhajú si. Ale vidíte. Takého dementa si vybrala za priateľa. Však Robo v sebe nemá žiadnu akčnosť, on nemá nič čo mám ja. Robovi neberiem to, aký je, len sa čudujem, že práve on si nájde takú inteligentnú babu. Alebo si Andrea našla jeho? Ťažko konštatovať. Mnohé ma diskriminujú len preto, že sa volám Schwarzbacher, že si zvyknem zapáliť a rád si zájdem na pivo. Ibaže oni robia presne to isté. Tiež kultúrne žijú ako ja, tak prečo sa ku mne tie sprosté baby správajú akokeby som nebol ani človekom. Ja mám tiež rovnaké právo ako napríklad Rasťo Sivák môj spolužiak alebo Róbert Orgoň, takisto môj spolužiak. Mám v riti, kto sa na môj článok zo strediska naserie. Na základnej škole som nemal nikoho, tu nemám nikoho, tak čo je toto do piče za spravodlivosť? Každý dement či mentálny retard získa priateľa či priateľku len ku mne žiadna nechce prísť. Vážne, ako keby nadomnou visela nejaká kliatba, ako keby to bol symbol, že som sa vôbec nemal narodiť na tento svet. Jednoznačne sa prostredníctvom internetu sťažujem a poukazujem na to, že sa v problematike nevidiacich veľa nezmenilo, čo sa týka medziľudských vzťahov. Navzájom sa odsudzujú, nadraďujú sa. Napríklad Niektorí frflú na to, že spolužiačku Natašu volám princezníček. Možno preto ma považujú za idiota a nechcú sa so mnou baviť. nabudúce Nataši verejne poviem, že je piča, to bude také Slovenské a ľudové a potom sa so mnou možno niektorí aj začnú baviť ako s rovnocenným že:)? Na základke som nič neodľahčoval, žiadnu som nevolal princezníkom a neustále mi bolo ubližované tým, že som tam nemal žiadnu babu. Prišli za mnou síce sem tam nejaké, ale to boli najväčšie pakine, ktoré nikto nechcel a ja už vôbec nie. A tu na stredisku je to presne to isté. Však mňa nemá kto zavolať na kávu. Keby nebolo môjho spolubývajúceho Jana, tak aj ráno pijem kávu sám ako taký chuj v spoločenskej miestnosti. je pravdou, že nikoho nemožno donútiť, aby sa s niekým priatelil. Ale možno na to poukázať. Pretože sa domnievam, že je za tým oveľa iných príčin ako je napríklad moje správanie. Však ja som nikomu neublížil. Do piče čo je na tom, že Zdravotníčku v Stredisku volám Liečivá teta? Do piče čo je na tom, že spolužiačku prezývam Princezníček. Náhodou, vďaka mne jej táto slušná prezývka ostane až dokonca:). Títo nevidiaci neviem, čo so seba robia. Skončí cyklus a budú zavretí doma možno už nikdy neprídu na Stredisko. Dané priateľstvá možno istý čas udržia na diaľku, ale to je asi tak všetko. Klebety so základného kurzu O svojej osobe som započul hlášky, že vraj smrdím a príliš často sa nevoňavkujem. Potvrdzujem, že nemám vôľu ani chuť liezť každodenne do sprchy. V zimnom období určite nie. Ale keď cítim, že som spotený, tak sa aj ja sprchujem. To, že niektorí míňajú svoje dôchodky na drahšie voňavky za to ja nemôžem. Ja sa voňavkujem len vtedy, keď treba. nebudem predsa robiť zo seba to, čím som nikdy nebol. Tieto hlášky šírili baby ako napríklad sprostá Andrea a spol. Ibaže Andrea sa má kvôli komu voňavkovať a byť sexi. Pochybujem, že taký Robo si s ňou ľahne do postele, ale motivácia tu je. A že sa správam svojsky, tak niektorým babám na základke sa práve toto páčilo. ja som nikomu nikdy neublížil, len chcem jediné, aby sa aj ku mne správali rovnocenne. a to je všetko. Predsa, ja keď si nájdem priateľa, tak ho príjmem takého aký je. Prečo ma aj ostatní nevidiaci ľudia alebo vidiaci ľudia na Mazorníku či v Levoči nevedia prijať takého, aký som? Ja mám priateľa na Mazorníku a príjmam ho takého aký je. A pevne verím, že on robí to isté. A to je skutočné priateľstvo. Priateľia si nemajú rozkazovať a navzájom sa vydierať nezmyselnými podmienkami. Skrátka priatelia majú byť priateľmi. Osobne, dokážem celý život prežiť aj osamote. No keď vidím, že takmer každý má priateľa, dožadujem sa aj ja potom rovnakého nepísaného práva, aby som aj ja mal priateľa / priateľku. Skôr priateľku. Ja by som vedel každému na stredisku vyčítať čo si o ňom myslím, že ten jeho svet mi príde totálne primitívny a jeho životný štýl alebo jej životný štýl takisto. Ale beriem ich takých aký sú, hoci sú proti mne. Vonkoncom nie je pravdou, čo tvrdila v Júli 2016 suseda Martina Dianišková, vraj sa nedokážem začleniť do spoločnosti. Pýtam sa, do akej spoločnosti sa to vlastne mám začleniť? Do spoločnosti, kde sa ľudia len využívajú a zneužívajú? Do spoločnosti, kde nedokážu byť k sebe úprimný? Do spoločnosti, kde si nedokážu pomáhať? Tak o takú falošnú spoločnosť naozaj nemám záujem. Hoci by som chcel mať nejakú priateľku, Alebo niekoho, s kým by som sa mohol rozprávať. V mojom prípade je to osud alebo visiaca kliatba, ktorá ma prenasleduje od môjho narodenia. Jednoducho nie je v mojej moci ovplyvniť to. A druhým sa nasilu pchať do riti nemienim. Niektorí mi v minulosti vraveli, aby som sa zmenil a že potom priateľia prídu. Ale ja sa tiež nebudem meniť na človeka, akým nechcem byť. Čo som pozoroval na základnej škole v levoči a to pozorujem rovnako aj na stredisku, tí, čo sa spriatelili sa vôbec nezmenili. Ani jeden z nich. A napriek tomu sa priatelia ako napríklad spolužiak Rasťo s Natašou ( princezníkom). Hoci na základnom kurze som jej bol dobrý že? Nieže by ma to trápilo, však o ňu vlastne som nikdy nemal záujem, len som sa s ňou rozprával to je všetko. Ale nič viac a nič menej. nebojím sa napísať tento článok. Bez tak je všetko v živote proti mne, tak mi nebude prekážať, že by sa to nejako vyvinulo. Ja totiž už nemám čo stratiť. A v tomto článku rozoberám akty a súvislosti, to je všetko. Každému odporúčam, kto hľadá priateľa a nemôže ho nájsť, rovnako priateľku, treba sa vysrať na všetko a dúfať, že ten pravý alebo tá pravá príde. Len ma serie princíp, že iní sa ľahko spriatelia ale mňa s rovnakým postihnutím odstrkujú nabok. Znovu zdôrazňujem, ja dokážem prežiť život aj sám, kým nezdochnem, ale dovolím si poukázať na nerovnaký prístup k mojej osobe.

Komentáre

Celkom 4 komentáre

  • Kamsen 09.11.2017 v 20:55 Ako tak čítam vaše články, ani sa nevidiacim nečudujem, že vás odstrkujú.


  • tomoblogger.infoblog.sk 10.11.2017 v 09:19 @Kamsen
    Lebo sú to sprostí ľudia. Je veľkou škodou, že neexistuje právna inštitúcia, ktorá by s tou nevidiacou zberbou narobila poriadky. Ja sledujem správanie všetkých ostatných na stredisku a neodlišuje sa veľmi od môjho. Niektorí sú depresívny, iní zas príliš dôležitý a niektorí aj dementní. A napriek tomu majú priateľov. Pričom nezáleží na tom, aké majú správanie. Mňa nevidiaci odstrkujú preto lebo mi zrejme závidia moje úspechy, moje šťastie. Druhou verziou je, že sú nevidiaci zo strediska zamontovaný do kauzy suseda Dianišková a takýmto konaním, že ma odstrkujú ma chcú dohnať k samovražde, čo je trestný čin ak by k niečomu takému došlo. ˇUčasť na samovražde ak to niekomu čosi hovorí. Moje články vidia policajti vidia ich aj rôzny odborníci, ale nikto nezasiahne a to ma štve. Ja mám rovnaké právo ako ostatní, aby sa ku mne aj rovnako pristupovalo. Jednou mojou výhodou je, že som bol celý život sám a takmer nikto ma nemal rád. preto sa nikomu nepodarilo dohnať ma ku samovražde. Ja si len uplatňujem právo aby sa ku mne pristupovalo rovnako. Napríklad taký Rasťo Sivák s Natašou Tišerovou sú priateľia. A ktohovie či ich vzťah nezájde aj hlbšie:). Ja im to prajem, ale v minulosti Rasťo Sivák chodieval so mnou sem tam na pivo a ráno so mnou v spoločenskej miestnosti pil kávu. Teraz na mňa zvysoka serie aj s mojou spolufrekventantkou nataškou princezníkom. A popritom sme sa spolu nikdy ani nepohádali, nemali sme ani konflikt. Takisto frekventantka Jula, je samotárka, ale so mnou kecať nechce. Rovnako frekventantka Melinda či monika. Takisto samotárky, čo ma úmyselne odmietajú pribrať medzi seba. A mohol by som menovať ďalších. A zlatým klincom na stredisku je spolužiak Róbert Orgoň vs. Andrea Migacová. Robo je zaostalý a predsa sa s ním Andrea priateľí. Uzavriem to tým, že všetci sa berú taký aký sú, len mňa úmyselne odstrkujú. Zrejme si namýšľajú, že sa psychicky zrútim alebo čo. Je nepochopiteľné, že nevidiaci dokážu byť takou chamraďou a správajú sa horšie k sebe ako zvieratá. Fakt myslím to vážne a nepreháňam. Môžu sa po prečítaní môjho komentu hnevať koľko chcú. Reči a obrazy spoločnosti o tom, akí sú nevidiaci k sebe milí sú totálna blbosť. Odstrkujú sa navzájom a sem tam mám dojem, že nemajú nič iného na robote ako si robiť rôzne naschvály.


  • Anonymný 10.11.2017 v 20:11 Nevidiaci sú zlí, vidiaci sú zlí, len ty si najlepší... Máš to ťažké :-)


  • tomoblogger.infoblog.sk 11.11.2017 v 17:37 @Anonymný
    No píšem to preto, lebo je to pravda. A dôkazy jasne ukazujú, že najlepší som. pozri, aj mňa môžu zavolať na kávu ako napríklad Roba či niekoho iného. Aj so mnou sa môžu rozprávať. problém je ten, že oni to úmyselne odmietajú. Nie preto, že by sme si nemali čo povedať. Určitá časť nevidiacih zažíva rovnaký pocit, ibaže oni na to nepoukazujú a neupozorňujú. Verejnosť či už vidiaca alebo nevidiaca sa k nám musí správať rovnako. By si neveril o čom všetkom by sme si pokecali, keby sme sa reálne stretli. Koľko krát by sme si navzájom pomohli. Niektorí ma presviedčali, že je chyba vo mne, ale neverím tomu. Chyba je aj v ostatných, ale ľahko sa všetko zvalí len na nevidiaceho.


  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?