tomoblogger.infoblog.sk

Nevidiaci podnikateľom: Aká je realita?

Publikované 30.08.2017 v 01:49 v kategórii Život nevidiaceho, prečítané: 21x

Pokúsim sa zodpovedať na otázku, či môže byť nevidiaci dokonalým podnikateľom. Teda v tom kontexte, že si všetko zaobstaráva sám, robí si sám nie len svoje povolanie, ale aj administratívu. Odpoveď je jednoduchá. Nevidiaci nemôže byť samostatným podnikateľom. Teda takým, aby mu niekto či už z rodiny alebo nejaký jeho osobný asistent nenazeral cez prsty. Aj keby si nevidiaci zadovažoval tovary a rôzne materiály vďaka internetovému obchodníctvu, administratívu ako účtovníctvo by si robiť nedokázal. Väčšinou sa pri podnikaní používajú tzv. podvojné účtovníctva, čo je zložitejšia forma a robia ju len vyučení účtovníci. Podobné účtovníctvo potrebujú napríklad aj maséri. Pri tejto forme tiež ide o podvojné účtovníctvo. Nevidiaci by si mohol pomôcť tak, že by si zaobstaral pokladňu a každú masáž by mal pod určitým kódom. Naťuká, vytlačí blok a vybavená vec. Samotná cena pokladne je od 400 Eur do 500 Eur + nastavenie a servis ďalšia stovka. Zákon však zdravotne postihnutím , teda aj nevidiacim neukladá povinnosť mať registračné pokladne. Druhým problémom je, že faktúry už nie sú len v tzv. papierovej forme. Po novom, daňový úrad už nemusí chodievať priamo na kontroly do firiem Môže ich skontrolovať elektronicky, pretože podnikateľia majú povinnosť pridávať faktúry v elektronickej podobe do nejakej databázy. A aj toto robia účtovníci. Faktúry sa robia cez systém, ktorý im sám prideľuje číslo. A na základe tohto čísla je možné faktúru identifikovať. A poradí si s tým aj daňový úrad. Teda mne to vyplýva tak, že najprv sa faktúra vytvorí v elektronickej podobe a zákazníkovi sa vytlačí v tej písomnej už s vopred priradeným číslom faktúry. A práve toto by bol pre nevidiaceho veľký problém. Podnikať len zo spoločníkom Tu vidím riziko rôznych podvodov alebo nezhôd. Nevidiaceho môžu spoločníci vyšachovať z hry. Nasledujú potom zbytočne dlhé a komplikované súdne procesy, kde sa poškodení dožaduje aspoň svojho podielu v peniazoch, keď už je vyhodený z vlastnej spoločnosti, ktorú síce založil, ale viesť ju pre zdravotné postihnutie nemôže. Takže keby aj uvažoval o vyšachovaní spoločníkov z hry, veľmi by si nepomohol. Ostal by mu prázdny podnik. Neistota a nedôvera Ja by som osobne nešiel do podnikania s niekým. Kde mám istotu, že ten druhý nenarobí kiksy a ja si to potom odseriem? Lebo som napríklad slepým konateľom spoločnosti? Možno by som bol ochotný mať niekoho ako zamestnanca, ale určite by som nepripustil, aby mal nejaký podiel v mojej spoločnosti. Prinajhoršom by som nedovolil, aby mal podiel prevyšujúci 50%. To by som si musel byť naistom, že spoločníka v prípade konfliktov vyplatím a kamsi ho pošlem. Len pri dobrom majetkovom zabezpečení by som mu prenechal aký-taký podiel, no menší než 50%. Suma sumárum Nevidiaci môže mať parádny nápad. Môže vymyslieť parádne fungujúci podnik, problém je však s realizáciou úkonov súvisiacich s podnikaním. Najhoršie sa rozbieha masérčina. Keby to bolo také jednoduché, každý masér by sa topil v peniazoch. Ale nie je. Masérčina mi pomohla sem tam si privyrobiť, no keby nebolo invalidného dôchodku, neuživila by ma. Možnože by sa mi zadarilo niekde v Bratislave, ale bohužiaľ žiť sa musí aj v Brezne. Nemôžeme sa všetci nakomplet presťahovať do Bratislavy, lebo tam je vraj platovo najlepšie. Živnosť a zdravotné poisťovňe Uvažoval som aj nad nápadom zriadiť živnosť a spísať ako masér zmluvu zo zdravotnými poisťovňami. Ale dopočul som sa, že na to treba mať vraj aj vysokú školu fyzioterapeuta. Aby bolo možné, takúto zmluvu uzavrieť. S obyčajným masérom sa zmluva neuzavrie. Poukazy Na tom by sa dalo čosi zarobiť. V zmysle zákonov majú zamestnávateľia hlavne pri verejnej či štátnej správe právo udeľovať svojim zamestnancom poukazy. Tým, že by som bol živnostník, mohli by mi byť sumy poukazou vyplatené, ak by takíto ľudia chodievali ku mne na masáž. Lenže kde nabrať istotu, že práve takí, ku mne chodiť aj budú:)? Chránená dielňa Osoba so zdravotným postihnutím, teda nevidiaca osoba má právo na dotáciu so zákona na zriadenie chránenej dielne. Je potrebné však preštudovať si zákony, pretože výška takéhoto príspevku sa mení. Naposledy to bolo tuším 5000 Euro? Myslím, že ide o dotáciu na zriadenie chráneného pracoviska. Háčiky a zádrhely Máloktorý nevidiaci do toho ide. Zádrheľ č. 1 Zriadenie živnosti a platenie zdravotného poistenia ( prvých 12 mesiacov). Zádrheľ číslo 2: Takúto chránenú dielňu, ak na ňu už štát dotáciu poskytol, musí nevidiaci udržiavať 2 roky. Už či mu dielňa pôjde, a budú mu tam ľudia chodievať alebo nepôjde. Ak bude chcieť ukončiť takúto činnosť nevidiaci skôr, peniaze musí štátu vrátiť. To by jednému švihlo z toľkej administratívy, ktorú štát na ľudí naváľa. Navyše hrozí riziko trestného stíhania za podvod ak dotáciu nevyužijete na zriadenie masérskej dielne. Niektorí šikovníci totiž dokážu či už pozháňať alebo nafalšovať doklady tak, aby tomu úrady uverili. Je to veľmi malé percento prípadov. Skorej sa môže stať, že dotácia sa od štátu preberie a pri kontrole sa zistí napríklad že žiadna masérská dielňa neexistuje ani nikdy nebola zriadená. Takže ak chce nejaký nevidiaci príspevok na chránené pracovisko ako masér, je v jeho vlastnom záujme, aby mal pritom čistý aj register trestov, aby ju po poskytnutí dotácie aj naozaj zriadil. Nechce sa mi ťahať zo štátom za prsty. Preto som osobne neuvažoval o využití tejto cesty. Aby mi stále ktosi dýchal na krk v podobe nejakého kontrolného orgánu, tak o to nestojím. Keď som mal 21. rokov uvažoval som ako niektorí nevidiaci maséri ktorých som od Februára 2017 do Júna 2017 spoznal pri diskusiách. Mladí horliví tiež mali predstavu ako využijú dané dotácie a reálne takéto chránene pracovisko aj zriadia. Ja im v tom držím palce. No nie vo všetkých prípadoch to bude mať úspech. také väčšie mestá ako napríklad: Bratislava, Košice, a pod, tie by úspech mať mohli. Plus či mínus jeden masér, na tom nezáleží. No načo ja v Brezne budem zakladať chránené pracovisko, keď ku mne nepríde ani noha? Však ani teraz sa ku mne nechodí nikto masírovať. Ak prídu dvaja ľudia za celý rok. Popritom niektorí mi osobne povedali, že sú spokojní, že dojdu aj nabudúce. Oni dojdú, ale stále sú to len tí istí, nešíri sa to ďalej, hoci celý Mazorník o mne vie ako o vynikajúcom masérovi. Profesijne si dám naozaj záležať, keď niečo robím. Ale vrátim sa k podstate. Načo by som zakladal podnik, keď ani teraz ku mne nepríde ani noha. Keby som založil reálny podnik, stal by som sa drahým masérom a ľudia by ku mne chodili ešte menej:). Darmo by som mal zriadený salón hoci aj zo zlata. Keď som praxoval v Nemecku v roku 2009, tam bola taká móda, že sa za ľuďmi chodilo autom. Zaviesť niečo také aj na Slovensku? Pochybujem, že by to ľudia využili. Samozrejme nieto peňazí a Slováci sú vraj chudobní ľudia. Hoci na alkohol a cigarety sa vždy nájde:). Zrejme títo pomocníci lepšie pomasírujú ako nejaký masér:). Budem úprimný, keby som nebol invalidný dôchodca, môžem sa rovno zasamovraždiť. Nalejme si čistého vína a priznajme, že zdravotne postihnutí žijú len vďaka invalidným dôchodkom. Samy si na seba nemôžeme zarobiť ani keby sme boli akokoľvek akční a horliví podnikatelia. Darmo štát poskytuje rôzne úľavy, keď druhou stranou je šikana v podobe vysokej byrokracie a rôznych úradníckých kontrol. Vo väčších mestách ako Bratislava a Košice by sa možno nevidiaci masér presadil. Ale v takom Brezne? Chcem vidieť toho experta. Musel by mať z pekla šťastie:). Samozrejme, mám kopu podnikateľských plánov, ale do toho verejnosti nič nie je, ešte by ste mi ich niekto vyfúkol:). Učiteľ? prekladateľ? psychológ? Tieto pozície by mohli nevidiacemu vyniesť prachy. Učiteľ, môže doučovať aj súkromne a berie za to prachy. Tlmočník ( prekladateľ ) takisto môže vďaka moderným technológiám prekladať texty a inkasovať prachy. Psychológom môže byť aj slepý, len vidím v tom jeden maličký problém. Reč tela. Telo človeka reaguje mimikou gestikuláciami a podobne. Ja ako nevidiaci zistím, že dotyčný je nesústredený, že je myšlienkami niekde inde. Ale nezistím príčinu. Ako nevidiaci nezistím, na aký predmet upriamil vidiaci svoju pozornosť. Taký vidiaci môže trpieť halucináciami, môže im načúvať a u mňa v kancelárií by sa neprejavil. vyhovoril by sa, že ho zaujalo napríklad idúce auto. Uvažoval by, či nešlo náhodou o prvý elektromobil, ktorý prešiel práve jeho mestom. Nevidiaci by mohol pokojne poskytovať psychologické poradenstvo a upokojovať ľudí. Vedel by aj určité javy zdiagnostikovať, len by to nebolo na stopercent. Prevahu v tomto smere majú osoby so zvyškami zraku. Ak je slabozraká osoba psychológom, má vyhrané. Tam je diagnostika stopercentná.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?