tomoblogger.infoblog.sk

Nevidiaci Tomáš je šťastný a na život sa nesťažuje

Publikované 18.09.2017 v 14:59 v kategórii Napísali o mne, prečítané: 99x

Do budúcnosti sa pozerá jasne 13. mar 2007 o 0:00 Dana Uhrinová Písmo:A-|A+ Sedíme oproti sebe, hľadím ako puk, Tomáš rozpráva. Keby som nevedela, že je prvák na strednej, mala privreté oči a len počúvala, podľa názorov či životnej filozofie by som mu tipovala dobrých štyridsať. Za takýto postoj môže fakt, že nevidiaci Tom sa pravde od začiatku pozrel priamo do očí! Pozerá sluchom To, že si pomáha paličkou nepovažuje za handicap. „Viac problémov s tým mali niektorí známi. Už odmala som chcel byť v partii s vidiacimi deťmi. Naši ma však dali do základnej v Levoči. Učili nás – musíte si pomáhať. Je dobré, že sme v podstate boli odkázaní sami na seba. Na dedine, u dedka som dokonca jazdil na kolieskových korčuliach.“ Nevidí od narodenia, zato viac počúva. Hovorí, že na rozdiel od ostatných si veci okolo seba viac všíma! „Vidím sluchom. Približujúce sa kroky ľudí, autá...“ Budúci masér Tomáš Schwarzbacher z Brezna študuje na Strednej zdravotníckej škole v Banskej Bystrici, odbor masér. Na naše prečo vysvetľuje: „Získam oveľa viac. Máme bohatú knižnicu, akýsi voľnejší život. Školu stíham, zvládam, nemám problémy. A čas mi ostáva aj na záujmy - štúdium literatúry z oblasti práva a psychológie.“ V triede ich je vyše tridsať. A Tom je najlepší. Tvrdí, že akonáhle prišiel na strednú, pochopil, že každý je tam sám za seba, každý má svoj život a snahu, aby skončil tak, ako skončiť chce. Na polroka mal iba jednotky a dvojky. Sám nám ponúkol recept: „Chce to len správne si rozdeliť čas. Práca - zábava - odpočinok. Nevzdať sa, neponáhľať sa a problémy riešiť s nadhľadom. Keď je človek zaťažený problémom, ani učiť sa mu nechce.“ Logické, že Tomáš na písomkách odpisovať nemôže. „To je výhoda. Ja sa totiž musím spoliehať len na pamäť. Pravdupovediac ani sa veľmi nedrilujem. Iba na hodinách dávam väčší pozor.“ Spolužiaci Podľa neho sú fajn. „Na základnej mi niektorí hovorili, počkaj, budú po tebe hádzať plechovky, kopať ťa... Zrejme nemohli stráviť, že sa chcem a budem integrovať. Niekoľkí spolužiaci zo zdravotnej sa v prvých týždňoch správali trochu s odstupom. Rozumiem im, veď nevedeli, čo sa ide diať. Keď však zistili, že som schopný všetkého, je to pohoda. Do školy mi pomáha chodiť asistent. Najmä v zime je na nezaplatenie. Nevidiaci na snehu, sám, iba s paličkou, ani netuším, kde je sever. Orientujem sa podľa chodníkov. Keď sú zasypané, neviem, kde som. Moje oči sú vtedy asistent.“ Ako vidí budúcnosť „K masérstvu si plánujem pridať psychológiu. Tento odbor v spojení s masážami je určite dobrý elixír na dušu. O zamestnanie sa nebojím. Centrá stavajú všade po okolí. A v prípade, že všetko zlyhá, vrátim sa sem, do školy. Budem učiť!“ Tomáš sa za celý čas ani slovom neposťažoval. Naopak. Spomínal na talianske more, neskutočne horúci piesok a mŕtveho kraba, čo držal v rukách. „Na život sa nesťažujem. Snažím sa podať maximálny výkon a som šťastný.“ https://mybystrica.sme.sk/c/3202966/nevidiaci-tomas-je-stastny-a-na-zivot-sa-nestazuje.html

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?