tomoblogger.infoblog.sk

Ochránili sa pred podvodníkmi

Publikované 19.04.2018 v 23:06 v kategórii o živote, prečítané: 18x

Známy klasický scenár. Dôchodcovi zavolajú, že syn mal dopravnú nehodu, že nemôže rozprávať a treba vyplatiť 4000 Eur alebo aj 5000 Eur. Po novom už aj na bankový účet. Kedysi sa tieto peniaze vyplácali len v hotovosti. Títo dôchodcovia urobili múdro. Keď sa dopočuli o údajnej nehode syna, išli sa informovať priamo do Žilinskej nemocnice. Tam sa dozvedeli, že sa vlastne nič nestalo. doplo im, že sa stali obeťou podvodu. Našťastie podvodník alebo podvodníci nezískali požadované peniaze. Páčil sa mi aj druhý prípad, kedy inú dôchodkiňu oslovil podvodník. Dôchodkiňa ho takpovediac odložila o pár hodín a všetko oznámila polícií. V spolupráci s políciou sa podarilo tomuto mužovi trestnú činnosť preukázať. Netušil, že namiesto peňazí, preberá obálku s novinovými papierikmi, ktoré boli nastrihané vo veľkosti peňazí. Čo na to právo? V zmysle § 221 trestného zákona č. 300/2005 z.z citovaný odstavec 1: (1) Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Koniec citovaného odseku. Samozrejme tých odsekov je viac a uplatňujú sa podľa výšky spôsobenej škody a iných okolností. Jednoduchá reč: Na to, aby niekto bol za podvod potrestaný, musí sa podvod takpovediac vydariť. To, že niekto niekomu zatelefonuje a žiada peniaze nie je trestné. A keby sa to aj hodnotilo ako pokus trestného činu podvodu nie je možné to dokázať. Polícia alebo opatrnosť: Na políciu sa obracajú tí, čo boli už podvedení v nádeji, že polícia vypátra vinníka a súd okrem trestu prizná aj náhradu škody poškodeným. Vypátrať podvodníka však nie je jednoduché a veľakrát sa stane, že polícia to nikdy nezistí. V tomto prípade je lepšie použiť svoj zdravý rozum, overovať si skutočnosti. Teda ak podvodník zavolá, že syn mal autonehodu, treba to overiť u svojej rodiny. Tak sa rýchlo podvod odhalí. Počul som o prípade, kedy si istá dôchodkiňa overovala a zavolala synovi. Ten mal však vypnutý mobil, čo ju utvrdilo v podvodníkovej verzií, že syn mal ťažkú autonehodu. Problémom je, že dôchodcovia sú naučený na starú dobu. Vtedy také podvody neboli a ak sa aj udiali, len výnimočne a nie v takých veľkých škodách ako je napríklad 4000 Eur alebo 5000 Eur. Mňa však zaujíma úplne iná skutočnosť. Ako je možné, že niekto zistí číslo dôchodkine? Väčšina ľudí má mobily a o dôchodcoch je známe, že nevyužívajú facebook. Preto je zaujímavé, ako dokáže podvodník získať číslo na osobu? To, že sa dokáže dostať k bytu dôchodkine a otravovať ju osobne je možné ľahko vysvetliť. K jej údajom sa môže dostať napríklad cez katasterportal alebo typ od známeho. Môže použiť verejné zoznamy dlžníkov. Hoci je pravdou, že dôchodcovia by na tom zozname byť nemali, ale nikde nie je napísané, že sa v takom zozname neocitnú. Ja som sa ešte s takým podvodníkom nestretol. Ku mne by sa ani nedostal. Panujú u mňa prísne bezpečnostné normy a na byt sa mi nikto nedostane. Kto sa u mňa vopred neohlási cez mobil alebo facebook, má veľkú smolu. Neotvorím mu. Nevidiaci by nemali otvárať cudzím ľuďom a ani vlastným susedom vchodové dvere. Koľkokrát sa mi stalo, že mi zvonili na zvonček a neotvoril som nikomu. Susedia sú za to na mňa mierne naštvaní, ale nechápu, že sa im starám o bezpečnosť vchodu. Každý sa má postarať o vlastnú návštevu. Ja ako nevidiaci neviem, či púšťam do vchodu pravého človeka alebo lúpežníka či mafiána, ktorý by nás všetkých mohol pozabíjať. Preto neotvorím nikomu. Len tomu, s kým som vopred dohodnutý. Mohol by sa mi predstaviť akokoľvek. Kuriér, letáky a pod, neotvorím. To by som musel tú osobu vážne poznať a nemať o jej hlase žiadnu pochybnosť. Skrátka, musela by sa jej hlasová stopa zhodovať s mojou hlasovou stopou, ktorú mám uloženú v pamäti.