tomoblogger.infoblog.sk

Opýtaj sa sám seba!

Publikované 31.08.2018 v 00:12 v kategórii o živote, prečítané: 35x

Mnohí sú vystavení rôznym pochybnostiam, mukám, trápeniam, nešťastiu a pod. Prinášam vám skvelý návod, ako svoje problémy zvládnuť aj bez psychiatrov či psychológov. Je to veľmi jednoduché, stačí sa pýtať samého seba. Sú síce isté prípady, kedy je pomoc odborníka nevyhnutná a ani žiadne otázky či odpoveďe na ne nepomôžu. Príklad: Darmo ochrnutý si odpovie, že najlepšie by preňho bolo chodiť. Tam, kde nemožno problémy kompenzovať mal by nastúpiť odborník. Ako na to? V prvom rade sa vyžaduje byť sám, mať chvíľu pre seba. Väčšinou sa to dá zrealizovať pri rannom pití kávy alebo pri poobedňajšom odpočinku. Tí, čo sú kriticky vyťažený, by to mali urobiť pred spaním. Je potrebné zamýšľať sa nad otázkami typu: Chýba mi niečo? Žijem život podľa vlastných predstáv? Čo ma momentálne trápi? Vidím zmysel vo svojom živote? Ako inak ešte možno žiť? Urobím to, čo sa chystám urobiť správne? Dobre som to premyslel? AKo vykompenzovať svoj problém? U veľa ľudí je problém zastaviť sa. Ľudia sa tvária, že nemajú čas premýšľať. Ak nastávajú problémy majú tendenciu hodiť to na druhých. Psychiatrov, psychológov a pod. Ak človek nerozpoznal svoj problém nestotožní sa ani s vyjadrením odborníka a s jeho postupom. Hrozia sťažnosti, žaloby či trestné oznámenia. V najlepšom prípade odmietanie lekárskej či inej pomoci. O tom, že sa oplatí pracovať so sebou a vlastným životom predložím množstvo dôkazných argumentov. Ku všetkému sa dostanem. Je pravdepodobné, že každý vo voľnej chvíľi bude uvažovať nad niečím iným a to práve nad tým, čo ho buď zaujíma,alebo zaťažuje. Je vhodné klásť si otázky od ľahkých až po tie najzložitejšie. Vznikne tak reťazec riešenia nášho problému. Otvorí sa more možností a príležitosti na experimenty. A zrazu človek zistí, že psychiater a psychológ je poslednou alternatívou. Niektorí ľudia hlavne invalidní dôchodcovia ako som ja nemajú nič na práci. prečo by sa nemohli zaoberať vlastnou osobnosťou? Prečo by nemohli meniť samych seba? Bez liekov, bez násilia či elektrošokov? Je to najjednoduchšia cesta k úspechu a nemusí byť dlhá ako sa na prvý pohľad zdá. Môj osobný príbeh Do svojho bytu som sa nasťahoval na Mazorník v Júli 2011. 3 roky som bol doma, čo u susedov vyvolávalo dojem, že som zrejme depresívnou a uzavretou osobou. Môj plán bol však prefíkaný. Nikto so susedov si neuvedomoval, že som všetky peniaze investoval do kúpy bytu a ostal som na nule. Preto som šetril a šetril, dokonca som sa zamestnal. V Júli 2016 som mal 4700 Eur. Vedel som, že ma zachránia len peniaze, to je moja najsilnejšia karta proti nepriazni osudu. V roku 2014 ma navyše postihli 2 nešťastia. Za prvé som odpadol, z bytu ma odviezla záchranka, bol som hospitalizovaný na jednotka intenzívnej starostlivosti. A však vyšetrenia, nič nepreukázali. Po návrate domov som si uvedomil, že musím zmeniť svoj život. Musím žiť inak, lebo zrejme zomieram. To odpadnutie nebola náhoda. V nemocnici Brezno sa mi dobre ležalo a zo starostlivosťou som bol plne spokojný. Až na nemocničnú stravu, ktorá nie je taká dobrá ako moja doma:). Odvtedy som sa zaoberal len jediným a robím to dodnes. Žiť najlepšie a žiť podľa vlastných predstáv. Však čo keď smrť je príliš blízko? Aj keď som žil s mamou necítil som sa obmedzene. Čakal som, ako sa mi plní môj plán a hlavne bankové konto. CHodil som do roboty, do táborov, kým ma neodkopli ako prašivého psa. Chcel som sa s úniou pre nevidiacich v Bratislave súdiť, ale spravodlivosti zadosť učinenia prišlo samo. Od roku 2014 sa už počítačový tábor reset nekonal. A to ma veľmi teší, priam by som si zatlieskal. Po prvej katastrofe ma postihla ďalšia. začali ma bolieť zuby a ocitol som sa v modernej ambulancií Pavla Ponického mladšieho. Jedine on mi mohol pomôcť. A hoci to stálo 2000 Eur, neľutujem to. Radšej som zvolil opravu zubov, ako kompletné vytrhanie. Nebudem nosťi sprosté protézy, radšej by som spáchal samovraždu, ale protézy nikdy! Hoci v starobe sa mi to môže pritrafiť, ale do staroby ešte ďaleko. Skrátka od toho osudného odpadnutia som pochopil, že mi veľa života neostáva a preto chcem žiť svojim životom. Zhŕňať financie na vlastné bankové konto, čím skôr si vyplatiť hypotéku za byt, túlať sa a piť toľko piva, na koľko mám momentálne náladu. Presadzovať všetky svoje záujmy a aj ten, aby ma baby fackovali. O tom, čo si ostatní myslia neriešim. Každý má svoje záujmy, ja mám tieto. Čo sa vlastne stalo? Zistil som, že som ohrozený a kedykoľvek môžem zomrieť zo sekundy na sekundu. pýtal som sa sám seba ako chcem žiť, aké sú moje predstavy a pod. A z toho všetkého vznikol môj nový život, s ktorým som veľmi spokojný. Túlam sa kde chcem, občasne vypijem koľko chcem. Podobne som sa síce prezentoval aj pred osudným odpadnutím, ibaže nemal som toľko túlačiek ako teraz. A práve pret moju slobodu mi všetci závideli. Nazývali ma alkoholikom a neprispôsobivou osobou. A podobný chorý názor sa šíri aj po Mazorníku. Závistlivé nuly mi závidia slobodu a to, že si doprajem v letných mesiacoch pivko na balkóne. Pivo ty božský nápoj. Skrátka dosiahol som svoje a svedčí o tom množstvo písomností a iných dôkazových materiálov. Môžem byť na seba hrdý. Mám vlastný byt, ktorý musím platiť aby som si udržal dobrú úroveň, aby som mal kde bývať. AJ napriek zdanlivej chudobe, mám všetko čo potrebujem. No až splatím hypotéku, budem sa mať tak dobre, že si budem môcť dovoliť každý mesiac skončiť vo svojom obľúbenom hoteli. Toto som dosiahol nevidiaci človek. Mohol som urobiť presne to, čo moji niektorí kamaráti. Mohol som sa utápať v depresiách, napchávať sa antidepresívami a o nič sa nepokúšať. ísť touto cestou depresií a demotivácií radšej spácham samovraždu. Verím v to, že život sa dá žiť aktívne pokiaľ sú orgány zdravé. A presne takto si môže vyskladať život každý. Otázka =odpoveď. Odpoveď =plán. A plán sa dá splniť. A keď sa plán splní, prichádza šťastie a dobrý pocit so seba samého.