tomoblogger.infoblog.sk

prečo dieťa pichnutie injekcie bolí a dospelého nie?

Publikované 05.11.2017 v 11:40 v kategórii o živote, prečítané: 28x

V tomto článku sa budem zaoberať otázkou, že prečo deti pri pichaní injekcie tak nezmyselne plačú. Verte, že to má svoje opodstatnenie. Včlánku budem čerpať hlavne zo svojej minulosti a z terajších poznatkov. Pamätám si, že keď mi lekári pichali injekciu ako dieťaťu strašne a neznesiteľne to bolelo. Samozrejme musel som to pretrpieť tie strašné okamihy. Však náš život je väčšinou o neznesiteľnej bolesti a utrpení. Už či si to priznáme alebo nie, radostných chvíľ má človek v živote málo. Prečo deti vnímajú injekcie tak citlivo a majú z nich strach je ľahké vysvetliť. Majú jemnú a citlivú pokožku. A dostatočné množstvo buniek. Vekom sa tieto bunky strácajú a tým sa rieši bolestivosť injekcií. U mňa nastal obrat v rozmedzí 12. až 13. roku života, keď mi lekárka pichala tetanovku. pri spomienke na svoje 3 roky, kedy pichnutie tetanovky bolo hrozné a nemohol som minimálne deň chodiť. Skrátka odrovnalo ma to. No v tom 12. až 13. roku to nebolo také tragické. Injekciu som si radšej dal pichnúť do zadku a jediné, čo sa stalo, že mi to miesto zatŕplo. Nemal som problémy s chodením. Skrátka, akokeby sa nič nestalo. Deti to majú fakt ťažké pre svoju citlivosť za ktorú nemôžu a treba čakať, kým sa bude vekom strácať. Možno je to aj tým, že v dnešnej dobe sú iné a modernejšie injekčné ihly. A niektoré injekcie sa jednoducho pichnúť musia napríklad proti žltačke. Skrátka nedajú sa odložiť. Keď ma očkovali alebo sa musela pichnúť injekcia v detskom veku, cítil som sa ako pred popravou. Darmo, že tí lekári boli milí mňa to hrozne bolelo a dodnes si na to pamätám. Ako som vyššie uviedol, tá citlivosť sa začala strácať 12. až 13. rokom života. No a teraz keď treba nie je problém s pichnutím nejakej injekcie. Samozrejme cítim, že mi niečo pichajú, ale nevnímam to tak bolestivo a tragicky ako v detstve. Skrátka, keď budem mať dieťa budem ho čo sa tejto situácie týka chápať. Ešteže mám doma štuple do uší:). Mojou výhodou je, že mám kvalitnú pamäť. Spomínam si na to, aké to bolo kedysi. Čoskoro budem mať 28. rokov a všimol som si, že braillové písmo pod prstami cítim o niečo slabšie ako v detskom veku. Už či je to úbytok nejakých buniek, alebo mi na prstoch zhrubla pokožka, ťažko konštatovať. Dokážem rozoznať o aké písmena sa jedná, len už ich cítim o čosi slabšie ako v detstve. Teda najlepší lekár na injekčnú bolesť je čas.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?