tomoblogger.infoblog.sk

Prečo sa ľudia boja policajtov?

Publikované 17.05.2018 v 23:39 v kategórii o živote, prečítané: 22x

Zvyknem sem tam sledovať policajtov v akcií a videl som aj pár reálnych zásahov a zaujala ma istá záhada. Zistil som, že ľudia sa polície boja. Napríklad pri sledovaní relácie Policajti v akcií si môžeme všimnúť, ako pred policajtami utekajú a pod. Bohužiaľ, toto nie je len filmová realita. Druhý typ ľudí síce pred políciou neuteká, ale je jej príchodom značne zaskočený. Všimol som si to pri dvoch situáciách. Keď som privolal políciu v Auguste roku 2013 do hotela, kde sme mali tábor vedúci tábora Peter Teplický a ostatní prítomní boli dosť zaskočený. Pritom som ani na jedného z nich nemal úmysel podať trestné oznámenie. Skrátka políciu som privola z takpovediac osobných dôvodov. Únia pre nevidiacich sa ma snažila potrestať tým, že za využitie svojho práva som nemohol ísť v roku 2014 na letný tábor. V roku 2017 som bol na dvoch pobytoch v hoteli a síce boli iba víkendové, boli oveľa úžasnejšie ako tie z úniou. Od tej chvíľe únia pre nevidiacich pobyty neorganizuje. Druhý krát som volal políciu priamo na rehabilitačné streedisko do Levoče. Dôvodom bol Piatok 23.3.2018, kedy ma údajný mestský policajt presviedčal, vraj som rozbil sklenú výplň. Keďže som nechcel byť poškodený na svojich právach, privolal som policajnú hliadku. Bol by som ju privolal priamo v meste, ale ten chlap ma chytil za ruku na dlhej ul. a snažil sa ma ťahať. Odbil som ho, že nie som debil aj bez neho potrafím. Keďže mi zabránil privolať políciu na moju ochranu vonku, privolal som ju priamo na stredisku. Celá udalosť mi bola ukradnutá, lebo aj tak som mal naplánované odísť domov za ťažkochorým kamarátom. Prekvapilo ma však, ako to službukonajúcu vychovávateľku vzalo. Nechápem však prečo. Však som neoznamoval nikoho zo strediska, len som chcel spravodlivosť, aby to polícia riadne zdokumentovala. Hádam sa nenechám obviňovať za to, čo sa nestalo. Inakšie malo to zaujímavý postup. Najprv ma policajti vzali na stanicu, to ako dňa 23.3.2018 dali mi fúkať a podľa ich tvrdenia som nafúkal 1,4 promile. A to v prepočte nie je veľa. Ale zápisnicu a moje vyjadrenie spisovali so mnou na stredisku. Nechápem, prečo otravovali s tým chuderu vychovávateľku, však sme to mohli spísať aj na stanici. Hodnota 1,4 promile zodpovedá cca 3,5 veľkých pív, keďže jedno pivo má 0,4 promile. A to nemá vplyv na príčetnosť osoby. Aká škoda, že som sa učiteľky Veghovej nestihol opýtať, prečo bola vychovávateľka na stredisku príchodom polície zaskočená, keď sa vlastne o ňu ani nejednalo? Navyše bola noc, takže nikto to nevidel. No čo ma tak zarazilo, prišiel mi z rehabilitačného strediska papier, že mi ukončili pobyt z dôvodu mojej neprítomnosti. Jasne som riaditeľke povedal, že idem za ťažkochorým kamarátom. Ale ako to býva zvykom úradníkov, treba klamať. Prečo so mňa spravia radšej absentéra, akokeby nemohli napísať pravdu?, že som odišiel domo za ťažkochorým kamarátom. Vôbec v tom papieri nemám poznačené, že som tam bol od Septembra 2017. Vlastne, podľa toho papiera, ktorý mi prišiel to vyzerá, akokeby som tam vôbec nebol:). Možnože to má aj svoju výhodu. Na stredisko môžem nastúpiť kedykoľvek budem potrebovať, lebo som nikomu neuškodil. Ďalej z policajtov v akcií Väčšinou sa ľudia bolicajtov boja, lebo boli zvratý v base, alebo momentálne páchajú trestnú činnosť. A to platí aj v realite. Mal som to možnosť pozorovať v minulosti na bratoch. Polícia Brezno zneužívala ich strach. Hoci všetkým bolo jasné, že bratia nič nevyviedli, aj tak nás chodili otravovať, hlavne Marek Kirday. No vtedajším policajtom to nestačilo, keď uvideli, že si s bratmi môžu robiť čo chcú, začali ich biť a kopať. Začali si vymýšľať množstvo rôznych oznámení, ktoré sa ani nezakladali na pravde. A hlavne pán Marek Kirday najímal osoby, aby takéto falošné trestné oznámenia podávali. Som o tom hlboko presvedčený. Aj práve preto, že mnoho oznámení boli falošné, bratia sa nemohli proti ním brániť, lebo o mnohých skutkoch ani nevedeli. Ja by som sa furt odvolával a keby mi aj policajti poskákali po hlave, tým viac by mi pomohli, vydráždili by ma k aktivite proti nim. Vtedy, keď sa tieto protiprávne činy diali som chodil do ôsmej a deviatej triedy, mohlo ísť o roky 2005 a 2006. Môjho brata okradli o mobil za 500 Eur. Sám som bol svedkom, ako sa to nahlasovalo na polícií. No polícia sa vyhovorila, že musí spolupracovať operátor, operátor sa vyhovoril, že musí spolupracovať polícia. Skrátka, len preto, že ukradli mobil môjmu bratovi, polícia sa na to vysrala. Vravel som bratovi, nech do toho rýpe podnetmi, ale kašľal na mňa. Lebo slepý to povedal a mne nikto z rodiny neveril, hoci som mal pravdu, lebo sa v práve vyznám. Hoci úprimne si myslím, že keby mi dakto ukradol mobil, neveril by som, že ho polícia nájde. Hoci teraz je kopa mobilných aplikácií, ktoré dokážu lokalizovať stratený mobil. Trestné oznámenie by som podal, ale iba preto, že si toto právo môžem uplatniť. Osobne políciu vnímam ako službu. Službu, ktorá má pomáhať občanom. Veľa ľudí má traumy z minulosti, lebo metódy štb urobili svoje. Spoločnosť má choré vnímanie, pretože ak niekto privolá políciu, berie sa to ako udavačstvo. Strach z polície by mal byť klasifikovaný ako psychiatrická diagnóza a mal by sa liečiť. Normálna polícia, ktorá dodržuje zákony je tu pre nás občanov, aby nie len spisovala trestné oznámenia či oznámenia o priestupkoch, ale aj dokumentovala rôzne škodové či iné udalosti. Diskutoval som z mnohými na túto tému a u mnohých sa slovo polícia spája s udávaním problémami a pod. Takmer nikto nevníma políciu ako pomoc a službu. Všetci slovo polícia vnímajú ako niečo zlé a hrozné a preto sa ľudia neradi s ňou naťahujú. Keď som sedel v Bašte v Levoči, jedna žena s ďalšou viedla rozhovor: " Počúvaj, našla som stratenú peňaženku. Ako kravá sprostá som zavolala na 158 a povedala som im, kde som ju našla a kde sa nachádzam. Policajti prišli, ale správali sa ku mne ako ku zlodejke. Nabudúce im nahlásim veľké hovno". Dopovedala. Svoj článok zakončím tým, aby nikto nemal strach z polície. Stačí si preštudovať zákon o policajnom zbore a každý pochopí, aké má polícia povinnosti a právomoci. Však čo taký policajt môže? Príde na miesto klásť otázky a vypýta si občianský preukaz. To je jediné, čo môže robiť. Vziať na stanicu, spísať, vypočuť a zadokumentovať. Tak prečo sa ich vlastne báť? Je pravdou, že sú policajti, čo ľudí týrajú ako napríklad bol Ľuboš Tiefenbach. Myslím si, že normálny policajt ak zasahuje, tiež to chce mať čím skôr z krku, aby na stanici mohol občumovať svoje kolegine. Navyše ľudia políciu samy volajú, takže je trochu obtiažnejšie skonštatovať, kto je v tomto prípade debil. Či ten, kto políciu privolal, alebo zasahujúca policajná hliadka:). Je pravdou, že polícia by mohla dávať menej pokút, vyzývať občanov k vzájomnej dohode alebo ich odporúčať na mediačné centrá.