tomoblogger.infoblog.sk

Psychiater ma zastrašoval

Publikované 06.03.2020 v 10:56 v kategórii o živote, prečítané: 58x

Dnes dňa Piatok 6.3.2020 som sa rozhodol, že prestanem chodiť na haloperidolove injekcie. Dôvodom bolo to, že mám v rukách psychologické vyšetrenie, ktoré konštatuje, že u mňa je všetko v poriadku. A teda, keď je u mňa všetko v poriadku, načo by som sa vlastne mal nejako liečiť? Som typ, ktorý užíva lieky iba vtedy, keď ich potrebuje a keď je to na dobro veci. Tak som doktorovi Ignatovičovi v Brezne povedal, že s injekciami končím. Akceptoval to síce, ale povedal, že už k nemu nemám viac chodiť, keď svojvoľne prerušujem liečbu. Aj on sám vie, že mi nič nie je. Potom povedal, že mi môžu vziať invalidný dôchodok, že si to mám rozmyslieť. Nato som oponoval, že invalidný dôchodok som nezískal na základe psychiatrickej diagnózy. Neverím tomu, že by mi vzali invalidný dôchodok. To by ho pokojne mohli vziať potom všetkým nevidiacim. Čo sa zrejme nestane. Ako tí doktori strašia ľudí, len aby brali lieky a injekcie na niečo čo ani nemusia brať. Ja som človek všímavý a určite by som riešil niečo, keby to nebolo v súlade s mojimi plánmi a hodnotami. No brať injekcie, keď som zdravý a mám na to aj dôkazy mi príde fakt blbé. Tí psychiatri nevedia nič inšieho, len pchať do človeka lieky. A ľudia sú sprostí, že im veria. Sú isté problémy, ktoré treba riešiť medikamentózne, teda liekmi. No nikde nie je napísané, že problém musí byť trvalý a že nie je prechodný. Uvediem príklad: Od polovice roku 2016 mi začalo pískať v uchu. Cez deň som to nejuako neregistroval, vadilo mi to hlavne v noci a nemohol som spať. Takmer rok som bol na Frontíne, dával som si pred spaním 2 tbl 0,25 mg. A pomáhalo to. Neskôr som si povedal, že toto nie je cesta a bolo by načase vyskúšať, či sa nedokážem takpovediac odpojiť od Frontínu a zaspávať normálne bez liekov. A predstavte si, že to vyšlo. Odvtedy až doteraz nepotrebujem žiadne lieky na spánok. Teda tu som preukázal, že problém môže byť prechodný. Keby som sa mal riadiť lekármi, tak lieky užívam dodnes a celkom zbytočne. Keď sa antibiotiká a iné lieky užívajú len na nevyhnutný čas, rovnako to latí aj pre psychiatrické lieky. Veľa problémov nie je trvalého charakteru, ako to podávajú psychiatri svojim pacientom. Len to treba vyskúšať, či sa dá žiť bez liekov alebo či sú ešte potrebné.