tomoblogger.infoblog.sk

Susedia ma nepozývajú na návštevy, lebo som blogger

Publikované 07.01.2017 v 00:54 v kategórii o živote, prečítané: 90x

V živote je dosť nespravodlivé, keď je niekto neustále odsudzovaný pre svoju pisateľskú vášeň. A zvlášť, keď je niekto neprávom považovaný za chuja či psychicky ťažkochorého človeka. Toto je presne môj prípad. Niektorí susedia ma takto vnímajú. Dôkazy? Niektorí susedia sa nezdravia tak ako predtým. - niektorí susedia sa na mňa neustále sťažovali, neboli ku mne milí. - cca 2 krát na mňa volali políciu kvôli petardám. Pritom stačilo len trochu pochopenia, ústretovosti. - Neprišli ma navštíviť počas vianočných sviatkov. A mal som aj šalát, koláče a našiel by sa aj nejaký alkohol. Nasucho by určite nikto so susedov neostal :) Nieže by som sa chcel vnucovať, len konštatujem reálnu situáciu, ktorú ako nevidiaci zažívam. Môj predpoklad je, že ma susedia nepozývajú na návštevy preto, lebo majú obavy, že budem opisovať súkromné rozhovory alebo ich majetkové pomery. No sú úplne vedľa a mimo obraz. Ja ako blogger poznám zákony a paragrafy! Nikdy by som si nedovolil opísať súkromné či iné majetkové pomery ktoréhokoľvek suseda. Dokonca by som sa nezmienil ani o tom, čo majú v bytoch. Aj ja ako blogger mám svoju česť a bloggerský inštinkt. Nikdy by som si nedovolil opísať ktorýkoľvek súkromný rozhovor! A nikto s mojich podarených susedov mi to nemôže dokázať. Dokážte mi to!!! Nemajú šancu, lebo som čestný a seriózny blogger. Možno ma nepozývajú na návštevu, lebo veria, že by som si pýtal od ktorejkoľvek susedy facku Pane bože a čo je na tom zlého? Keby som sa aj niektorej susedy opýtal, či mi nestrelí? Zabije ju to alebo čo? Ona môže odpovedať buď áno alebo nie, to je všetko. Ja som žiadnu babu / susedu nikdy nenútil do toho, aby mi strelila. Naopak, stále na ňu čakám. Ja konám nenásilne, v medziach zákona. Inak sa správam doma a inak na návšteve! Keď som doma, tak si sem tam zanadávam, fajčím riadne cigarety. Na návšteve by som sa tak určite nesprával. Jedine iba vtedy, ak by som videl, že návšteva moje správanie toleruje. Ba dokonca sa správa rovnako ako ja. Problém je ten, že mi nikto so susedov nechce dať šancu a nikto ma nikdy nepozval na návštevu. Dôvody? Som slepý a druhý dôvod, som blogger. Návštevu by som nevyžral ( nezjedol všetko ): Keď som chodil na návštevu k predošlým susedom, nikdy som nebol taký: Daj čo máš jesť a piť. Naopak, oni samy ma ponúkli a navádzali k tomu, aby som si dal toľko chlebíkov a koláčov koľko chcem. A čo sa týka alkoholu, ten na návštevách vo väčších množstvách nepožívam s bezpečnostných dôvodov. - Musím sa dostať domov, musím vedieť smer cesty a musím si pamätať, že som naozaj vo svojom byte. V zime pribúda ešte jeden bezpečnostný dôvod, aby som náhodou nezamrzol. Takže žiadny sused alebo žiadna suseda sa nemusí báť, že od nich budem odchádzať na mól ožratý. Alebo nemusia sa báť ani situácie, že u nich budem spať. Ja keď budem mať veľkú chuť, dorazím sa doma, vo svojom byte v bezpečí. No a to je všetko, čo by som chcel mojim susedom verejnou cestou odkázať. Spamätajte sa ľudia a skúste mi dať šancu ako človeku! Ak to reálne poseriem, potom sa oháňajte, lebo budete mať dôkaz: Napríklad: - Pozvali sme ho a musel u nás prespať, - Zožral nám všetky koláče a chlebíčky, - Rozkazoval nám, aby sme mu spravili kávu, hoci preferujeme čaj, To boli len príklady. Moji susedia nemajú žiadne reálne dôkazy, prečo by bolo vhodné nepozvať ma na návštevu. Na návštevách sa ožierať nezvyknem, mám svoje zásady. Rovnako to nerobím ani na svojich túlačkách, lebo viem, že sa musím vrátiť domov. Do môjho krásneho bytu.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?