tomoblogger.infoblog.sk

Takmer každý sa uzatvára do seba! nebezpečný trend!

Publikované 10.09.2017 v 17:33 v kategórii o živote, prečítané: 25x

Už dlhšie sledujem mojich susedov a hlavne okolie na Mazorníku. Všimol som si, že sa uzatvárajú do seba. Nechodia medzi sebou na návštevy, nestretávajú sa. Iba ak si povedia dobrý deň, to je všetko. No kdeže návštevy ako v minulosti, chodievať spoločne na opekačky, to už dnes neprichádza do úvahy. Každý zabuchne dvere svojho bytu a spoločenský život skončil. Chce byť sám, s nikým nechce nič mať. A už vôbec návštevu v podobe ženskej. Aspoň malé deti dokážu medzi sebou ako-tak komunikovať. V škôlke či škole sa stretne niekoľko rodín naraz. Ale dospelí? Zrazu má každý svoju domácnosť a svoju robotu. Mal ju aj cez deň a keď sa z jednej roboty vráti, asi nasleduje druhá. V 90-tych rokoch bol život oveľa lepší. Mali sme susedu, ktorá k nám na návštevy pravidelne chodievala a my k nej. Dokonca sme sem tam chodili spoločne na chaty či opekačky. Boli to výborní susedia. Títo susedia tam kde teraz bývam? Tí nie sú schopní ma prísť pozrieť, ani susedy nechcu ku mne chodiť na kávu, lebo sú sprosté. Keby som niečo potreboval, tak si musím privolať príslušnú zložku záchranného zboru, lebo niet suseda či susedy na ktorú by som sa bol obrátil. Vidíte? to sú vysokoškolsky vzdelaná spoločnosť. Takto pomáhajú nevidiacemu človeku. Sem tam sa stane, že ma niekto prekvapí a pomôže mi. Ale väčšinou sa nemám na koho obrátiť. Veľa veci riešim sám a kde si fakt neviem rady, tam si kohosi zavolám podľa situácie. V 90-tych rokoch bolo oveľa veselšie ako teraz, pamätám si to. Neboli sme jediní, ktorí sa so susedmi navštevovali. Vtedy ľudia boli oveľa viac spoločenskejší ako teraz. A popritom predsa pracovali každý deň a mali času. Teraz v modernej dobe zrazu nikto nemá čas, zrazu nikto nevie, čo chce a čo sú jeho hlavné priority. Každý len sníva o tom, ako bolo, aké to bolo krásne a vrátiť sa to už len tak nedá. Osobne by som musel mať normálnejších susedov, aby sa to dalo vrátiť späť. No sťahovať sa kvôli tomu nemienim. Však oni časom zomrú a prídu noví normálnejší susedia. Niektorí už majú aj po pätdesiatke a takí dlho nežijú. Hľadám si síce spoločnosť inde, ale to už nie je ono. Prinesie mi to istú úľavu, keď si niekedy výdem na kávu medzi baby, ale to je tak všetko. Už to nie je také ako v 90-tych rokoch. Práveže by ľudia nemali toľko pracovať ako drbnutí. Však sú počítače. 8 hodinový pracovný čas by sa mal skrátiť na 4 hodiny. No nastal presný opak. Práve vďaka počítačom, človek aby urobil čo najviac roboty za málo peňazí. Potom príde domov, zabuchne dvere. A kašľať na to, že sused možno zomiera, že inému je smutno. Ktosi prišiel z roboty a potrebuje oddych. Už dlhšie sa rozhliadam okolo seba a mnohí sú vystavení samote, ktorú nedokážu v danej chvíľi správne spracovať. Nemajú však za kým ísť, nemajú sa kde obrátiť o radu. A k lekárom sa z každou hovadinou predsa nechodí. A ak aj niekto nie je smutný, môže mať veselé správy, ale smola je v tom, že sa nemá kde vyrozprávať. Môže sa baviť iba medzi štyrmi stenami vlastného bytu. Ťažko povedať, čo časom z tohto uzavretého života u mnohých nastane. Hromadné samovraždy? Nedostatok pomoci zo strany iných? Ťažko povedať. No daný trend je nebezpečný hlavne pre deti. Však keď budú vidieť svojich zaostalých a nespoločenských rodičov, aj oni sa nakazia týmto nebezpečným trendom. Aj deti sa stanú uzavretými. V detskom veku by to hroziť nemalo, ale v dospelosti? To už každý za seba rozhoduje sám aká škoda, že nesprávne.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?