tomoblogger.infoblog.sk

Verejnosť aj rodina sa na vás vyserie: presvedčí vás o tom môj príbeh

Publikované 20.06.2018 v 03:05 v kategórii o živote, prečítané: 24x

Vrátim sa k protiprávnemu uväzneniu v Levočskej nemocnici na psychiatrickom oddelení trvajúcom od Nedeľa 4.8.2013 do Nedeľa 11.8.2013. Naštvalo ma správanie vlastnej rodiny, ale aj okolitej verejnosti. Všetci ma tam nechali uväzneného. Bez hygienických potrieb, bez peňazí, bez cigariet skrátka bez všetkého. A najsmutnejšie na celej tragédií je, že z daného zadržania som nemal žiadny prospech. Odniesol som si z neho iba ťažkú traumu, ktorú lekári odmietajú potvrdiť. Hnevám sa na okolitú verejnosť, a čiastočne aj na úniu pre nevidiacich, lebo neposkytla mojej matke poradenstvo ako by ma odtiaľ mohla dostať. A to sa únia pre nevidiacich vychvaľuje ako pomáha:). Som naštvaný aj na matku. Vedela veľmi dobre koľko mám peňazí, čo neutekala za právnikmi? " Právnici ratujte, syna mi veznia v Levoči na psychiatrií a odmietajú ho pustiť". Právnici by tam nabehli a narobili by tam bordel. Moja matka veľmi dobre vedela, koľko mám na účte peňazí, neurobila absolútne nič. Niekedy som mal dojem akokeby bola z celej situácie nadšená. Sám som si nevedel vysvetliť jej počínanie. Buď spanikárila a nevedela čo má urobiť, hoci normálnej a inteligentnej žene by okamžite napadlo volať právnika. Mojej mame nie. Hoci keď otca, vtedy jej manžela zavreli do nemocnice idiota ožrana jemu zniesla aj modré z neba. Mňa tam nechala, aby ma týrali zbytočnými liekmi. V zahraničí sa skôr uprednostňuje ambulantná liečba, proti ktorej ani ja nemám výhrady. Nik nie je obmedzený, každý si žije svoj život a uplatňuje svoje práva. Lekárka pri ambulantnej liečbe je povinná dbať na námietky a upravovať liečbu. Dlho som pri Suchánkovej nebol, lebo to nie je ani potrebné. A keby ma nehypnotizovala suseda, ani by som o Suchánkovú v Brezne nezakopol. Ja chodím k lekárom vtedy, keď je to potrebné. Ale k tomu sa ešte dostaneme. Celý život ma všetci v rodine presviedčali, ako ma majú radi a pozrime sa. Tu ho máš. V Auguste 2013 sa jasne preukázalo, ako ma všetci majú radi. Je pravdou, že mame sa uráčilo po týždni ma odtiaľ vybrať, ale som na ňu aj tak naštvaný. Vedela, že poznám dobrých právnikov, čo im nezavolala? Predstavte si, čo mi mama povedala, keď som sa do nej kvôli tomu obul. " Chceli ti pomôcť, chceli ťa vyliečiť". " Ty si taká sprostá, mne žiadnej pomoci nebolo treba žiadne liečenie som nepotreboval, ty si tej lekárskej krave naletela. Ale to je tvoj štýl. Ty si nikdy nevedela čo máš urobiť v krízových situáciách, preto sa ti rozpadla celá rodina", odpovedal som. Mamu to naštval ale bolo mi to totálne ukradnuté. Stal som sa od tej chvíľe ťažkotraumatizovanou osobou, ktorej už dokonca života nepomôže žiadny lekár. Márne sa domáham a dožadujem spravodlivosti, že psychiatrie musia k nevidiacim pristupovať inak. Všetci podporujeme týranie a zabíjanie nevidiacich psychiatrami. Tie rodiny sú fakt drbnuté, oni veria, že psychiatri príbuzného vyliečia. Je rozdiel liečiť a je rozdiel pokúšať sa zabiť človeka z psychiatrického hľadiska. Pre vysvetlenie, liečba má pomáhať a nie meniť charakter a celkovú osobnosť. A presne to sa v Levoči v roku 2013 dialo. Zuzana Kaperáková mi dávala také hrozné lieky, že keby som ich reálne aj bral, spravili by zo mňa depresívnu osobnosť. Keďže odmietam byť depresívnou osobou odmietam aj také kruté liečby. Darmo som sa tej lekárskej svini sťažoval, naopak. Ešte pritvrdila. Dávala mi také lieky z ktorých som takmer odpadával. No a keď som v Nedeľu dňa 11.8.2013 mal ísť domov, tak mi nedala žiadne lieky. Prirodzene, však vedela že podám sťažnosti po úradoch a aj trestné oznámenie. A predstavte si, že mama sa tej lekárskej svini Zuzane Kaperákovej zastávala. Tvrdila o mne, že som chorý, keď na takú dobrú lekárku útočím. " Prajem si, aby ťa tam zavreli", odpovedal som matke. Nechcem byť škodoradostný, ale potešilo by ma, keby som ju tam videl. Možno sa mi raz aj to splní. Potom sa jej prídem opýtať, čo také úžasné vidí na danom liečení a ukážem mojej matke ešte niečo. Ako sa zachraňujú psychiatricky týrané osoby. Nabehnem tam s právnikmi a ak bude treba aj z policajtami a všetci sa poserú. Potom matka pochopí ako treba zachraňovať. Narozdiel odomňa pochybujem že ona by mi mala z čoho danú záchrannú akciu preplatiť:). V tejto dobe sa inštitút psychiatrie veľmi zneužíva. To znamená v zmysle zbytočného zatvárania ľudí. Psychiatri najmä ako tí v Levoči alebo všade inde chcú podvodmi vyťažiť čo najviac a tak pozatvárajú koľko sa dá. Každého atypického človeka v spoločnosti. Možno o chvíľu príde znovu po mňa sanitka a odjebe ma kamsi do Bystrice a to iba preto, že poukazujem na veľké nespravodlivosti, že sa mi páči, keď mi baba strelí facku. Skrátka, psychiatri zabúdajú na jednu vec. Že ľudí, ktorých príjmajú do nemocnice majú príjmať nie preto, aby ich traumatizovali, ale preto, že sú nebezpeční. Ja som nikoho ani nezbil, nikomu som neublížil a aj tak som ležal 7 dní v Levoči. Tak sa pýtam, akým spôsobom som bol pre okolie nebezpečný? To, že som mal vypité? Že som uplatňoval svoje práva? Len preto? Mne nikto nevysvetlil dôvod hospitalizácie. A viete, čo mi tá špina napísala do papierov? Just to zverejním: Písala tam o akejsi alkoholickej halucinóze, paranoidite, akútnej psychóze. Skrátka, ani jedným stavom som netrpel v danom čase a nemám potuchy ani o tom, že by som danými stavmi trpel aj v minulosti. Zuzana Kaperáková vážne ohrozila môj život a bolo jediným šťastím, že som sa stal vlastníkom bytu v roku 2011 a nie v roku 2013. Pretože na základe lekárskej správy Zuzany Kaperákovej mi mohli byt napríklad bratia zobrať. Mohli ma pripraviť o všetko. Nato však neprihliadla ani polícia a ani úrady, že Zuzana Kaperáková v roku 2013 spravila z normálneho človeka blázna na papieri. Ibaže ten papier je taký nebezpečný, že keby sa reálne použil, môžem sa rovno odpratať. No nemusím. Pretože mám nové posudky, ktoré chránia moje záujmy a práva. A darmo som svini Zuzane Kaperákovej vysvetľoval, že mám vlastný byt, že doma ma čaká veľa dôležitej a súkromnej práce. Odvrkla mi špina, že to sú iba moje paranoidné bludy. Ale jej sklapli pysky, keď jej mama povedala, že Tomáško neklame, naozaj je reálnym vlastníkom bytu. Určite tá špina chcela zo mňa urobiť paranoidného schizofrenika, lebo túto chybu psychiatri robia najčastejšie. Všetci, čo poukazujú na nespravodlivosť a na politický režim sa automaticky stávajú paranoidnými schizofrenikmi. Ale spomínam si na príhodu, ktorá trochu vysvetľuje matkinu nečinnosť: Brat prišiel do môjho bytu v minulosti pripitý, matka ho vpustila. Kým si len nadával, mal som u riti. Ale akonáhle začal trieskať a dverami búchať v mojom byte narobil som bordel. Nechýbalo veľa a na ul mpčľ. by vyrážala polícia. Už veľa krát som chcel na brata jedného či druhého volať políciu, ale ušli z môjho bytu. Kým som zdvihol slúchadlo, že začnem hovor zmizli. A keby nezmizli dal by som ich naozaj vyhodiť. Teraz je už hádam situácia pokojnejšia, ale aj ja ako nevidiaci vlastník bytu mám právo na pokoj a matke som tiež chcel pokoj zabezpečiť. Vlastníctvo bytu je silný tromf a polícia v tomto smere ešte silnejší. Mne nevadí, keď sa raz za čas čosi udeje. Ale keď som býval s mamou, hádali sme sa preto, lebo mi prekážalo že brat po nociach búchal balkónovými dverami, hrial si jesť a tresol tanierom. Mal som dojem, že mi to brat robil naschvál. Začal som sa mu vyhrážať políciou, že ja som tu vlastník bytu a chcem mať s mamou pokoj. Akokeby mi brat tým chcel naznačiť " No ukáž akú máš moc a aký si frajer". Daj ma vyviesť políciou. Fakt tak mi to pripadalo. Väčšinou však ušiel. Mama tvrdila, že ona sa zrúti ak na brata zavolám políciu. Chcel som brať ohľady na ňu, ale na druhej strane som potreboval pokoj. Nato som si ten byt kúpil. Raz si spomínam, že sa mama sťažovala kamarátovi: Dúfala som, že ho ( to ako mňa) na tej psychiatrií dajú do poriadku, ale on znovu operuje tou políciou. Znovu mal vyťukanú 158. Ešteže Paľo odišiel z bytu. Mama trepala, že ona je na to zvyknutá. Boha, ale ja nie som zvyknutý, skočil som do rozhovoru. Mne nikto nebude po nociach vkuse trieskať balkónovými dverami, búchať taniermi a pod. Poriadky si si mala robiť vo svojom byte a nie mne tu rozkazovať. To, že mama bola zvyknutá znášať otca tyrana, ktorý ju týral psychickou formou, je jej problém. Ja som nebol povinný v minulosti to trpieť. Aby ste to nebrali zle. Chápem, že sa aj počas návštev môže čosi stať. Môže sa niečo rozbiť, človek nechtiac niečím buchne. Ale keď niekoho neustále upozorňujem nech prestane po nociach trieskať balkónom, kto to mal znášať. Takže som skončil na psychiatrií iba preto, aby som nemohol používať číslo 158? Alebo som skončil na psychiatrií preto, aby som číslo 158 zabudol? Moja mama si asi myslela, že ja volám políciu len tak v rámci srandy:). Tak prečo nedala vtedy nejako brata na psychiatriu, keď jej tak neoblomne verila? Ja to píšem preto, lebo chcem, aby verejnosť posúdila môj prípad dôkladne. Pýtam sa verejnosti ako mám ja nevidiaci vlastník bytu postupovať, ak mi niekto robí v byte neplechu a odmieta odísť? Zbiť ho nemôžem, porušil by som zákon. Zbraň proti nemu taktiež nemožno použiť pokiaľ ma neohrozuje. Ostáva to už len na polícií. Takže preto som sa mal stať psychiatrickým kokotom, aby som sa nemohol brániť? Ako tú správu napadnúť? Sprvu som netušil, kde tá správa môže byť. Od mamy som sa dožadoval, aby mi ju vydala. Pri najbližšej príležitosti prehrabem celú zdravotnú dokumentáciu. No medzi tým ma postihlo nešťastie, začali ma bolieť zuby a musel som sa tomu venovať. No aj napriek tomu som podal sťažnosť na úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Chcel som správu napadnúť aj u nejakého iného psychiatra, ale čo ak ma zavrie do konca života? Alebo lepšie povedané, čo ak tam napíše čosi oveľa horšie? A znovu mi učiteľská špina zničila život. To ona ma donútila hypnózou ísť k Suchánkovej dňa 22.7.2016. Keby nebolo tej hypnózy, dodnes neviem kto je Suchánková a že vôbec existuje:). Jej postup sa mi však páčil oveľa lepšie. Zatiaľ ma do blázinca nezavrela, v podstate ani na to nie je zákonný dôvod. No to, že chcem napadnúť lekársku správu Zuzany Kaperákovej som kvôli hypnóze nemohol spomenúť. No zo Suchánkovou som oveľa spokojnejší a je lepšia. Hoci je pravdou, že som mal na internete voči nej isté výhrady, ale jedno je isté. Je to ambulantná lekárka, ktorá ma do nemocnice nemôže dostať ani keby ako chcela. A keby sa dialo čokoľvek zvláštne, určite ju vyhľadám. Suchánkovú vyhľadám skôr ako Zuzanu Kaperákovú. Nepáčilo sa mi síce, že Suchánková pokladá moje nočné pískanie v byte za sluchovú halucináciu, ale v podstate mi to nemôže uškodiť. Podľa mňa buď je to technická záhada alebo mám v hlave nádor. Jedna možnosť z toho je najpravdepodobnejšia. Ja mám šťastie, že som vyštudoval strednú zdravotnícku školu, preto viem čítať a prekladať lekárske správy. A hlavne niektorí psychiatri píšu do správ diagnózy, ktoré sa nemusia stotožňovať z pravdou. Príklad: Zuzana Kaperáková z Levoče. Ja som zo Suchánkovou spokojný. A keby aj nie, tak lekárov psychiatrov je po Slovensku a zahraničí kopa, mám si z čoho vyberať:). Ibaže ja po psychiatroch chodiť nepotrebujem. Lebo mi fakt nič nie je. Bývam sám takmer 2 roky, za tie roky som nikomu neublížil, nikoho nenapadol. Skrátka, nie som nebezpečný pre okolie. Aj tak viem, že to pískanie niekto úmyselne robí, aby podviedli suchánkovú, aby so mňa urobila schizofrenika alebo lepšie povedané, ktosi chce Suchánkovú donútiť, aby na základe mojich výpovedí spísala rovnakú lekársku správu ako sviňa Zuzana Kaperáková. Ibaže Suchánková tiež nie je taká sprostá, však oči má ešte v poriadku. Navyše mám právo byť presvedčený, že to pískanie a hypnózu ktosi vyvolal. A potom sa niet čomu čudovať, že ma baby na Mazorníku nechcú sfackať. Ktorá baba vylepí človeku z ktorého je psychiatrický kokot? Navyše ak to o mne vedome rozšírila Martina Dianišková v Júli 2016? Kvôli mojej "zlatej susede" mi žiadna nechce vylepiť. Krista načo bolo dobré celé to psychiatrické perzekuovanie v roku 2013, keď z toho nemám žiadny prospech? A Mazornícke baby sú tiež sprosté, Levočankám sa nechcelo. Ani jedna mi nechce vylepiť, lebo už som po celom mazorníku rozšírený ako najnebezpečnejší blázon. Však tohoto by sa mali ujať novinári. Na Mazorníku žije veľmi nebezpečný ťažkochorý nevidiaci blázon, ktorý a to je zaujímavé nikomu neublížil a nikoho ani neohrozuje. To, že sa odvážim verejne prezentovať pravdu nepokladám za bláznovstvo. Rovnako aj Mazornícke baby určite chápu, že svoje články tohto typu píšem hlavne preto, aby som sa domohol spravodlivosti, aby sa o prípad začali zaujímať médiá. Však predsa načo by som po internete osieral babu za to, že mi vylepila? Keď dotyčná by mohla poukázať na rad článkov v ktorých ju o facku žiadam. Podľa mňa je babám moja činnosť za spravodlivosť ukradnutá, rovnako im je ukradnutý, celý môj blog. Nechcú mi baby vylepiť, lebo sú sprosté a sprosté sú preto, lebo mi nič nepovedia. Oni sa sem tam po balkónom aj bavia, ako by mi ktorá strelila, ale zvonček mi ešte na byte nezazvonil. Mne v celom článku nejde o to zhodiť komplet celú psychiatriu. Treba poukázať, že konajú zle, že ničia ľudí keď ich zavrú do nemocnice na psychiatriu len tak. Sme predsa v modernej dobe tak aj psychiatria musí byť moderná! Treba ju prepracovať, veľa vecí legislatívne upraviť, aby sme my nevidiaci ľudia neboli tak strašne týraní. No ja sa postupom Levočskej lekárky Mudr. Zuzany Kaperákovej cítim dodnes veľmi poškodený. Nemalo to pre mňa absolútne žiadny prospech. Stratili o mňa záujem všetci kamaráti a kamarátky a to iba preto, lebo som bol hospitalizovaný na psychiatrií. Mal som jedno šťastie pri mojej osobnosti, že som s nikým nebol tak hlboko spriatelený. Takí priateľia typu facebook, ahoj ahoj ako sa máš. No nič dôverného ani zväzujúceho. Preto sa mi chválabohu nevytvorila ďalšia trauma a práve preto nedošlo k mojej prípadnej samovražde. Lebo mňa už oddávna nikto nemal rád. Je síce pár ľudí, ale veľká väčšina sa iba pretvarovala hlavne na táboroch a pobytoch ako ma veľmi mali radi. Trpeli ma len preto, lebo ma museli trpieť a keď prišiel dôvod a zámienka, tak sa ma zbavili. No ani únia pre nevidiacich nevyhrala. Pretože odvtedy ako sa ma zbavili, už Reset počítačový tábor nerobia. Navyše som ich predbehol, lebo som bol v Máji 2017 a Júni 2017 sám v magura hoteli 2 krát na vlastné náklady. Málokto ma má rád, pretože mením nevidiacich, vďaka mojim blogom a informáciám o moderných či právnych možnostiach sa stanú oveľa úžasnejšími.