tomoblogger.infoblog.sk

Ženy sa môžu chrániť pred tyranom! pomôžu im bojové umenia

Publikované 28.09.2017 v 21:55 v kategórii o živote, prečítané: 18x

Známy scenár, keď muž fyzicky napáda ženu. Ona to ako sprostá znáša, na políciu sa obráti výnimočne. A ak sa obráti, polícia v skutočnosti nevie, ako má reálne postupovať. prax ukazuje, že tyran má väčšie práva ako obeť. V našom prípade týrana žena. O tom, či sú týrané ženy sprosté alebo nie sa mi zatiaľ písať nechce. Mám na túto problematiku svoj vyhranený názor a tým je, že každá sa môže oslobodiť od tyrana. A ak sa už od neho nechce oslobodiť, môže sa mu postaviť na odpor. pripúšťam, že odísť od tyrana nie je najjednoduchšie, ale je to možné. problémy nastávajú ak sú v manželstve deti. Väčšinou sú ženy týrané práve v manželstvách, kde sú deti. Tyran predpokladá alebo lepšie povedané počíta so skutočnosťou, že ženu môže biť hlava nehlava, kvôli deťom pri ňom zotrvá. A je to pravda. Žena pri týraní stráca vlastné sebavedomie a psychickú silu. Nie je v určitých prípadoch fyzicky stavaná na to, aby zvládla násilníckeho manžela. Rovnako nie je vhodné zaoberať sa obviňovaním, že žena mala skorej zistiť, aký jej manžel je. Mechanizmus týrania je taký, že sa prejaví v situáciách, keď je žena od tyrana plne závislá. Manželstvo, deti, bývanie. To sú veľmi vážne faktory, ktoré ženu držia nakrátko. Sú to tyranové esá. osobne som bol v mojej rodine svedkom dlhotrvajúceho týrania ( otec týral matku) avšak psychickou formou. Fyzické útoky boli ojedinelé. Za celý jeho život matku napadol cca 5 krát. Nebolo nutné, aby vyhľadala lekára. V tomto článku sa však budem venovať fyzickému násiliu na ženách. proti tyranovi sa dá brániť veľmi jednoduchou zbraňou, len mnohé ženy sa toho boja. Každá týraná žena by mala ísť na bojové umenia, alebo na kurzy sebaobrany. Však ak je týraná, jednak je na nej z právneho hľadiska páchaný trestný čin, z druhej strany je vystavená priamohroziacemu a trvajúcemu útoku. Takže so zákona má právo brániť sa ( § 25 trestného zákona o nutnej obrane). Možno si týrané ženy pomyslia, že čo im dá bojové umenie okrem možnosti ubrániť sa pred partnerom tyranom? Bojové umenia vrátia stratené sebavedomie a pomôžu psychickej odolnosti. Ak sa týraná žena nechce rozvádzať či podávať na manžela alebo partnera trestné oznámenia, je to jediná cesta ako sa mu vzoprieť. Dá sa tak bojovať proti všetkým typom manželov: Obyčajný človek, mafián, policajt a pod. Najhoršia je nečinnosť týranej ženy. Týraná žena, ktorá navštevuje alebo navštevovala bojové umenia či kurzy sebaobrany nadobudne iné myslenie. napríklad ak by ju tyran obmedzoval na osobnej slobode, po výcviku by bola schopná rozraziť aj dvere. Alebo spustiť sa hromozvodom z okna. Skrátka nebola by tak zdeptaná ako týraná žena bez bojového umenia či kurzov sebaobrany. Ľudia, ktorí cítia svoju presilu inak myslia a inak konajú. A konajú oveľa precíznejšie ako nejaké zdeptané osôbky, ktoré sa uchýlia ku rôznym skratovým reakciám. Hypotetická rovina Rád by som sa vžil do kože tyrana, lebo nechápem akú môže mať radosť týrať svoju priateľku alebo ženu. Predstava, že prídem odkiaľ si a po príchode domov utlčiem ženu ma napĺňa nepochopením. Aké potešenie by som z toho mal? Ja radšej po príchode z odkiaľsi zapnem telku, vezmem si klobásu alebo slaninu a ak sa do mňa vmestí, tak si dám aj pivo. Ale väčšinou sa ani to pivo do mňa po konzumácií slaninky či klobásky nevojde. Potom sa vystriem a oddychujem. Prinesie mi to oveľa väčší pôžitok ako keby som mal utĺcť nejakú ženskú. Skrátka nevidím v tom zmysel zábavy ani relaxu. To, že vrieska na celý barák, prípadne jej tečie krv? no čo je na tom zábavné? Ešte by som to dokázal trochu pochopiť v spojitosti zo sexom. Pretože pri sexe človek stráca úsudok a ak je sex divoký, tak sa dostáva do stavu zmenšenej príčetnosti. Čo na to naše právo? Naše právo je a ešte stále bude veľmi zle stavané. Je ťažké páchateľovi dokázať, že svoju ženu týra. Týrané ženy robia mnoho chýb o ktorých ani možno nemajú vedomosť. Po útokoch nechodia k lekárovi, čím nemajú lekárske správy. nepodávajú oznámenia na políciu pre podozrenie zo spáchania priestupku alebo pre podozrenie zo spáchania trestného činu. Nato, aby bolo možné obviniť manžela z týrania musel by byť niekoľko krát súdne trestaný za násilnú trestnú činnosť voči žene. To, že on ženu splieska a príde polícia nerobí tyranovi problém. Môže argumentovať, že sa nasral a splieskal ju a týranie poprie. Bude obvinený z ublíženia na zdraví či už v priestupkovej alebo v trestnej rovine. A to všetko záleží od toho, ako veľmi bolo žene ublížené. Podpíše dohodu s prokurátorom dostane podmienku alebo peňažný trest. A je po kauze. Nikde v zákone nie je definované, koľko priestupkov či trestných činov násilného charakteru by musel tyran spáchať, aby bol reálne uznaný za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 308 trestného zákona č. 300/2005. Ak aj bude riešený, riešia sa len následky. napríklad: Ublíženie na zdraví, znásilnenia či iné delikty. S priestupkovej roviny by to mohli byť rôzne urážky a iné občianské schválnosti. Ale aj tých záznamov musí byť veľa, aby polícií, prokuratúre či súdom došlo, že hop! táto žena je týraná. Takže dostať partnera či manžela do basy priamo pre zločin týrania je veľmi komplikovaná vec. On sa pred súd dostane, bude riešený, ale súdy za prečiny ukladajú peňažné tresty alebo podmienečný odklad výkonu trestu či trest domáceho väzenia. Tyran môže byť natoľko skúsený, že on to vydrží a počká a po vypršaní trestu znovu spácha delikt. A celý kolotoč sa nanovo opakuje. Znovu sa to končí podmienkou pokutou a podobne. V práve sa veľmi dobre vyznám a vyčítam Slovenskej legislatíve a vláde tohto štátu, že nedokáže dotiahnúť legislatívu na správnu mieru, aby boli týrané obeťe aj chránené. Však aj ten nezmyselný inštitút, že tyrana možno vykázať aj z vlastného obydlia na 48 hodín. Je to taká chujovina až to bolí. Ja keby som tvoril zákon, dal by som vykázať tyrana na 15 dní. Prečo? Ak žena podá na súd návrh o akékoľvek predbežné opatrenie, súdu trvá minimálne 10 dní, kým ho schváli alebo zmietne zo stola. Ak tyran príde po 48 hodinách domov, nielenže môže vyvádzať ale ak zistí nejakým spôsobom, že žena podala na súd akékoľvek predbežné opatrenie, môže ju týrať ešte viac a nútiť ju, aby také opatrenie stiahla. Skrátka legislatíva v oblasti ochrany žien je veľmi zle premyslená. Samozrejme okrem trestnej roviny máme aj rovinu občiansku ( po novom civilnú). Občianská ( civilná rovina): Tu spadajú rôzne návrhy na súd ako napríklad: Návrh na rozvod manželstva, Návrhy týkajúce sa výživného či návrhy na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Občianská rovina vyzerá byť jednoduchšia, ale zároveň je aj komplikovanejšia pre iné než právne faktory. Ak sa manželia rozídu, musia sa deliť polovičným dielom. To neplatí ak jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosť pred uzavretím manželstva. V takomto prípade manželka alebo manžel dostane veľké hovno a nemá právo na žiaden majetok. Každý môže ísť bývať do primitívneho jednoizbového bytíku niekde v odľahlej lokalite, navyše ak sú v danom zväzku deti, tie sú automaticky zverené matke. Otec je povinný len platiť výživné. práve z týchto titulov moja mama nepočúvala právne rady ohľadne žalôb proti otcovi. nepočúvala ich ani vtedy, keď sme boli dospelí a tým pádom ani jeden z rodičov by nemusel na nás platiť výživné. Ja som ju od tyrana zachránil tým, že som ju vzal do môjho bytu, lebo som tvrdá energická osoba, ktorá sa vie vzoprieť tyranovi. No jeden brat sa k mame najlepšie nesprával. Mama bola v jeho očiach len banka. A za túto ochranu som skončil ako totálny kokot. Martina Dianišková ako učiteľka veľmi dobre vedela, čo sa v našej rodine dialo. A nie len o udalostiach, ktoré sa diali v byte rodičovskom, ale aj v mojom terajšom byte na ul. Mpčľ. Namiesto toho, aby pomohla matke, ktorej bolo neraz psychicky ubližované zaútočila rôznymi hypnózami na mňa na ochrancu vlastnej matky. A zdeptala ju proti mne, aby ma neznášala. Však keby nebolo mňa, matka už dávno leží kdesi zdochnutá. iba mne môže ďakovať za to, že žije. Aj to, že sme sa rozišli je na vine Martina Dianišková, lebo ovplyvnila myslenie matky, aby bola proti mne. Tak sme sa rozišli, lebo ja odmietam žiť s osobou, ktorá nesúhlasí s mojou politikou. Aj keď dopadne veľmi škarede, pretože do práva sa matka nevyzná. Príde o celý majetok a bude spokojná skončí ako bezdomovkiňa, lebo ona nie je spôsobilá si ho ochrániť. O byt ju oberie jeden z mojich bratov. A dobre jej tak. Ja chápem, že ona je kresťanka a že sa jej nepáčili moje právne rady, že sa jej nepáčila moja v tomto smere prehnaná opatrnosť aj keď ide o blízkych. Ale majetok je veľká hodnota zvlášť ak ide o byt. Je dôvod ho ukradnúť hoci aj vlastnej matke. prečo nie? Koľké matky už boli vlastnými deťmi okradnuté o byt alebo odtrepané kdesi do ústavov, nech detičkám nezavadzajú? To je dnes bežná realita. Ja som sa už dávno zmieril s tým, že s matkou nežijem a že ju už dávno ani nemám. Ale s čím sa mi veľmi nechce zmieriť, že bol spáchaný zločin a útok proti mojej osobe. proti ochrancovi práv, proti najmenej nebezpečnému človeku, ktorý skôr pomáha ako škodí. Spáchala tento útok martina Dianišková a moju matku len donútila, aby nič nekonala. Mňa len to hnevá, že z mojej osoby ochrancu práv sa stal vážne poškodený občan. Trepaniny Martiny Dianiškovej boli spôsobilé poškodiť moje dobré meno.

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?