tomoblogger.infoblog.sk

Život uteká rýchlo

Publikované 21.10.2017 v 16:33 v kategórii o živote, prečítané: 31x

Všímam si, že mi život tečie pomedzi prsty. Všetko sa náhli a všetko ide rýchlo. Ani sa nenazdám a o chvíľu bude zo mňa starý dedo. Je pravdou, že sa snažím žiť efektívne a podľa svojich túžob, ale keby som vyhral v lotérií veľa peňazí, žilo by sa mi ešte lepšie. Príjemné chvíľe prefrčia a zlé chvíľe trvajú nekonečne dlho. Najviac sa mi nepáčilo na základnej škole v levoči. netvrdím boli tam aj radostné chvíľe, ale bolo ich málo. Najviac ma sralo, že neustále musím byť na tom sprostom internáte a že nemôžem chodievať každý týždeň domov. Ani rodičia nechceli, aby som chodieval autobusom, hoci by to vyšlo lacnejšie. A za druhé škola preplácala cestovné autobusom. ja keď budem mať náhodou nevidiace dieťa tak mu bezproblémov dovolím takéto cestovanie. Aspoň sa naučí o čom je život, že je slobodný a získa tak určitú zodpovednosť a zručnosti. Až teraz keď cestujem autobusmi sám uvedomujem si, o čo všetko som prichádzal. V autobuse je veľa ľudí a každý o niečom kecá. Veľa sa dozviem aj o tom o čom sa nechcem dozvedieť:). Ďalej som závidel vidiacim, ako si bezstarostne žijú. Detiská si len tak behali po vonku a robili hovadiny, zatiaľ čo ja a mnohí nevidiaci sme trčali na intráku. netvrdím vychovávateľia s nami chodili vonku alebo na školský dvor. No jeden fakt je nevyvrátiteľný. Nevidiaci má iný život ako vidiaci. Vidiaci si užívajú celý život a nevidiaci ten si začne naplno užívať až od strednej školy. Takže svojim spôsobom som musel na svoju slobodu čakať viac ako desať rokov. veľa som uvažoval o tom, aká bude moja budúcnosť a či je vôbec vhodné, že som sa narodil. neznášal som lekárov za to, že umožnili, aby som sa narodil. V dobe, keď ešte neboli rozvinuté moderné technológie ako teraz som sa necítil slobodný. Nič som si nemohol sám vybaviť. Všetko za mňa musel niekto robiť. Teraz vďaka moderným technológiám dokážem robiť všetko to, čo vidiaci ľudia. na príjemné momenty sme ochotní čakať V živote človek zažije príjemné momenty len sem tam za rok. Zvyšok života je nuda. Alebo žijeme len preto, aby sme sa dočkali ďalšieho príjemného zážitku. Niekedy sa stane, že príjemná chvíľa príde nepredvídane a nemožno naplánovať udalosť ani miesto. Mňa najviac teší, keď sa odtrepem do hotela alebo keď vyhrám v lotérií ako minule. V hoteli je vždy veselo ako som pred pár dňami písal. Ibaže krásne chvíľe rýchlo ujdu a zase nastupuje nuda. Stalo sa mi, že som bol sem tam prekvapený vývojom udalostí v môj prospech. V júli 2017 som si sadol na mazorníku do krčmy. a vypálilo to parádne. Sedel som s jednou babou aj jej partnerom a parádne sme kecali o všeličom možnom takmer 3 hodiny. Vonku bolo príjemne teplo, tak čo budem zavretý doma. ibaže do krčiem chodím málokedy. Cítim sa tam izolovaný, lebo málokto o mňa javí taký záujem. Baby za mnou nechodia ani na pokec a ani mi žiadna nechce vylepiť facku. Takže väčšinou si dám pivo doma. Lebo ak mám sedieť v krčme a nič sa pritom nedeje, tak to sa mi ani neoplatí. keď som na mazorníku, tak zájdem do krčmy len raz za čas, aby ostatní videli, že som ešte nezomrel:). mal som plán vybrať sa do Nemecka. V Novembri roku 2008 som išiel na mesačnú školskú stáž ako masér. Na izbe som mal 10 báb zo zdravotky. To bolo super. Celý mesiac si mal kto so mnou pokecať, mal mi kto spraviť kávu a vymýšľali sme rôzne srandičky. Najlepšie som to roztočil na klzisku. 2 krát som vyletel mimo mantinel, ale nič sa mi nestalo. Aká škoda, že to nikto nenatočil na youtube. V Nemecku bolo živo a aj keď človek nič neplánoval, vždy sa udiali nové udalosti. kdeže tu na Slovensku, tu je nuda. Bol som zaujímavý pre každú skupinu. Pre Poliakov, Rumunov. Jeden angličan chcel, aby som ho skúsil naučiť Slovenský jazyk. Na tom sme sa nasmiali najviac. Niečo sa mi ho podarilo naučiť, aspoň nejaké základy. Plánujem niekedy späť do nemecka. Či už vybuchne blízko mňa nejaká bomba alebo nie. nemci majú prachy a mojej masérčine by sa tam skvele darilo. osobne cítim, že mám naviac. nechcem žiť životom niektorých nevidiacich štýlom ako bude tak bude. Poznám pár nevidiacich čo iba celé dni sedia zavretý doma a nemajú odvahu sa vybrať ani do tých posratých potravín. To čo je za život? Radšej by som umrel ako žiť takýto život. Žil som ho ako dieťa a nepáčilo sa mi to. Nikdy by som sa nechcel späť vrátiť k predošlému spôsobu života. Radšej budem žiť akčne podľa možností. V zime je to horšie, lebo všade je ľad a snech a vtedy chodím vonku iba výnimočne. Vtedy musím byť zavretý doma a nemám chuť žiť. Ale ako náhle sa oteplí a sneh zmizne, znovu sa mi vráti životná energia a môj optimizmus. Neuznávam život, keď sa človek úplne uzavrie. Ja sa už nikdy úplne uzavrieť nemôžem, inak by som zomrel. Jedlo si musím nakúpiť a cigarety takisto. Takže ľudia ma vonku výdajú. A keď je teplo, tak chodievam do mesta na kávu alebo po lekároch. Skrátka, snažím sa žiť naplno podľa možností doby. Len ma serie, že ten život rýchlo uteká a o chvíľu sa ocitnem na smrteľnej posteli. Čo keď ma bude trápiť pocit, že som prežil málo a možno, že som mohol prežiť oveľa viac?

Komentáre

Celkom 0 kometárov

  • Neregistrovaný uživatel

    Meno: Prihlásiť sa

    Blog:

    Obsah správy*:

    Kontrolní kód*:
    Odpovedzte na otázku: Čo je dnes za deň?